videní: 2.4K
Dnes máloktorý Európan vie o národe Anasaziov, ktorí kedysi žili v oblasti patriacej USA, konkrétne medzi Arizonou a Novým Mexikom. Tento národ však existoval viac ako tisíc rokov. Okolo roku 1300 však Anasaziovia úplne zmizli. Okolnosti sú dodnes neznáme.
Na vrchol svojej kultúrnej vyspelosti sa Anasaziovia dostali zhruba v roku 1050. Práve v tomto čase tvorili rozpínajúcu sa komunitu, ktorá si budovalaveľké obytné stavby. Paláce, ktoré mali až 500 miestností, hĺbili do skalných útesov. Niektoré z nich do dnes udivujú svojou staviteľskou zložitosťou. V polovici 12. storočia sa však ich spoločnosť zrútila ako domček z karát. Obyvateľstvo sa rozptýlilo. Okolo roku 1300 Anasaziovia úplne zmizli. Okolnosti ich zmiznutia sa dodnes úplne nevysvetlili.
Bádatelia a zberatelia kultúrnych pamiatok žasli nad nálezmi po tomto kmeni, nad bohatstvom hrnčiarskych a iných artefaktoch. A to sa pôvodne predpokladalo, že sú to artefakty vzdialených Aztékov. Nepovažovalo sa za možné, aby obyvateľstvo tejto oblasti bolo schopné vytvoriť vyspelú spoločnosť. Až oveľa neskôr vedci pripustili, že tieto predmety patria inej civilizácii.
Najrozsiahlejšie nálezisko obytných celkov Anasaziov sa nachádza v lokalite Chaco Canyon v Novom Mexiku. Vedci sa domnievajú, že toto nálezisko predstavovalo predovšetkým stredisko komunity zaoberajúce sa poľnohospodárstvom na farmách a osadách ležiacich v okolí. Taktiež bolo objavených množstvo palácov, o ktorých sa predpokladá, že slúžili rôznym obradom. Ako mohla tak vyspelá civilizácia len tak zmiznúť?
V dejinách sme sa už viac krát presvedčili o tom, že civilizácia môže zaniknúť – a to z rôznych dôvodov. Niektoré národy či kmene zabila prírodná katastrofa – ako tomu bolo napríklad v prípade obyvateľov Pompejí. V minulosti však existovali civilizácie, ktorých zánik nie je tak úplne jasný. Ostávajú nám len dohady.
Existuje však viacero faktorov, ktoré zánik spôsobiť môžu: sucho, hladomor, choroby či vojna… Tam kde boli nájdené pozostatky vypálených obydlí je osud tamojších obyvateľov až tragicky zrejmý. Z histórie sa však vieme poučiť a chybám predkov predchádzať. Až vtedy sa budeme môcť považovať za „pokrokových“.
