videní: 2.1K
Hoci legendárna Rímska ríša zanikla v roku 476, latinčina, jej jazyk, pretrvala do dnes. Podarilo sa jej prežiť po celé stáročia. A nemôžme tvrdiť, že len tak z úcty k staroveku, že sa používala, a že sa ňou dorozumievali práve v tomto historickom období. Mohli sme ju počuť v kostoloch, na úradoch, na súdoch, kroniky sa písali v latinčine, bola jazykom vzdelancov a diplomatov. Čo však taká nemčina?
V Uhorsku bola oficiálnym úradným jazykom až do začiatku 19. storočia. V latinčine písal svoje diela napríklad aj slávny anglický vedec Roger Bacon či Isaac Newton, no i slovenskí vzdelanci ako Ján Sambucus či Matej Bel.
Latinčina sa v základoch začala otriasať koncom 18. storočia. Práve vtedy sa totiž v Európe začali utvárať národy, najmä také, ktoré boli doposiaľ potláčané. Hnutie bolo nazvané ako národné obrodenie. Čo môže byť základom takéhoto hnutia? Samozrejme, v prvom rade jazyk. Hnutia si v rámci celej Európy zaumienilo, že svoj jazyk je potrebné rozvíjať, obohacovať, zrovnoprávniť s inými, uzákoniť.
Napríklad v Čechách sa o to usiloval Josef Dobrovský, František Palacký, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik a mnoho iných. Títo vzdelanci, múdri muži, boli nadšení myšlienkou urobiť niečo dovtedy nepredstaviteľné. Povýšiť svoj jazyk na rovnoprávni s inými, písali po nemecky.
Pravdepodobne sa pýtate: Prečo? Šafárik konkrétne pre to, lebo väčšinu materiálu k obrodeneckým dielam čerpal zo spisov – ako to napísal – „takmer výlučne nemeckých“. Ale aj preto, aby svoje diela sprístupnil i „všetkým študujúcim a priateľom luteratúry medzi rozličnými kmeňmi nášho mocnárstva“.
Nemčina začala byť v móde a dostala sa na výslnie. A nielen na území dnešného Nemecka a Rakúska. Ruskú históriu písali v tom období Nemci – Kohl, Müller, Ewers, Reutz či Stritter… Slovanofilský historik bestužev-Riumin nazval Müllera otcom ruskej histórie.
Na Slovensku sa hnutie národného obrodenia a zrod spisovného jazyka rozvíjalo pomalšie. Aj pre to, že úsilie národovcov bolo spočiatku roztrieštené. Evanjelici boli najprv naklonení češtine, katolíci uprednostňovali západoslovenské nárečie.
Od polovice 19. storočia sa ujíma štúrovská spisovná slovenčina. A predsa Štúr svoje základné dielo Slovanstvo a svet budúcnosti napísal po nemecky. A to z podobných dôvodov ako Šafárik.
