videní: 4.4K
Dnes sa pozrieme spoločne na život autora tridsiatichtroch divadelných hier, napospol veselohier – Moliére. Možno konštatovať, že takmer celý život prežil na scéne. Smrť ho prepadla veľmi zákerne. Ale poďme pekne od začiatku.
Otec bol vcelku slušne prosperujúci čalúnnik a mal sen – ako to už zvykne bývať – že syn bude pokračovať v jeho šlapajách. Syn bol však viac-menej nevydarený. Látky, ich meranie či napasuvávanie a následné pribíjanie klincov ho nebavilo. Na druhej strane herci, komedianti, cirkusanti – to už bola iná káva. Syn bol po starom otcovi, túto vášeň spoločne zdieľali. Trávili spolu vcelku veľa času a spoločne navštevovali neďaleký palác a predstavenia kráľovskej hereckej spoločnosti. Tento mladý muž menom Jean Baptiste Poqueline pri herectve aj ostal. Rady otca čo sa života týka, nepočúval.
Mladík zažil veľa neúspechov. Ako 22 ročný založil v Paríži divadlo a prijal herecké meno Moliére. Divadlu sa nedarilo. Dlhy ho pohltili. Za krátko ho museli zavrieť. Herci sa vydali smer vidiek. Moliére pridal k hrám neskôr aj svoje jednoaktovky. Keď sa následne so súborom opäť vrátili do Paríža, zažili úspech. A predovšetkým zažil úspech Moliére. Až taký, že ho neprajníci a závistlivci obviňovali z kadejakých hriechov. Predovšetkým z bezbožnosti. Trojaktovku Tartuffe namierenú proti náboženskému pokrytectvu mu dokonca zakázali uviesť.
Odsúdenia sa mu dostávalo aj po mnohých desaťročiach. Dokonca o dve storočia neskôr známy, skvelý autor Théophile Gautiér o Moliérovi napísal: „Ako čalúnnik si možno získal nejaké zásluhy, ale ako básnik je to nula a boli by sme ho istotne vypískali, keby sa objavil v roku 1870. Pre predstavu, Moliér žil v rokoch 1622 až 1673. Gautiér, ktorý bol vyznávačom umenia pre umenie, proste nemohol prekúsnuť, že Moliér sa znižuje na úroveň ľudového divadla, že samotnej hre prisudzuje spoločenské poslanie.
Gautiér Moliérovi veľmi krivdil. Moliére napísal 33 divadelných hier a už prvé – Smiešne preciózky, veršovaná fraška Domnelý paroháč, Škola mužov, Škola žien a Dotieravci – vzbudili zaslúženú pozornosť. Moliére v nich pranieroval ľudské chyby, pokrytectvo či snobstvo.
Moliér prežil na scéne takmer celý život. Jedného dňa v roku 1673 si však zahral naposledy. Pri predstavení komédie Zdravý nemocný náhle zastonal a klesol do kresla. Ako to? Prekvapil aj spoluhercov. Takýto trik ešte nepoužil. Náhle však opäť vstal, rozosmial sa a pokračoval v hraní. Iba málokto spozoroval pot na jeho čele a bledosť v jeho tvári. Keď dohrali, chytila ho zimnica a za krátko vydýchol posledný krát. Cirkev ho odmietla pochovať. Urobila tak až na kráľov zákrok, aj to s obmedzeniami.