Dlho bol človek piltdownský považovaný za „prvého obyvateľa Britských ostrovov“, nakoniec sa však ukázalo, že ide o podvrh, ktorého autora sa dodnes nepodarilo vypátrať. Pozrite sa spoločne s nami na tento „fake“.
Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem veda ako: „sústavu poznatkov o zákonitostiach objektívnej skutočnosti, ktorá vznikla teoretickou poznávacou činnosťou človeka“. Z tejto definície vyplýva, že veda sa snaží zistiť pravdu o okolitom svete, lenže niekedy je vidina rýchleho získania slávy a uznania motiváciou pre podvod. Jedným z najškandalóznejších prípadov je tzv. Človek piltdownský. V roku 1912 predstavil Brit Charles Dawson (1864 až 1916) a významný palentológ Britského prírodovedného múzea Arthur Smith Woodward (1864 až 1944) lebku tvora, ktorého pokladali za chýbajúci článok medzi opicou a človekom. Kostený pozostatok údajne objavil robotník v kameňolome v Sussexe vo Veľkej Británii. Lebka sa dostala do rúk Dawsona a ten okamžite informoval Geologickú spoločnosť v Londýne.
Dostala pomenovanie Eoanthropus dawsoni a jej vek odhadli na pol milióna rokov. Vedci o jej pravosti nepochybovali a boli presvedčení, že patrila „prvému obyvateľovi Britských ostrovov“. Všetko zmenil až Alvan T. Marston. Keď robil tento zubár a nadšenec archeológie z Claphamu vykopávky v prírodnej rezervácii Swanscombe (Kent, Veľká Británia), objavil ľudskú záhlavnú kosť s kamennými nástrojmi z mladšej doby kamennej. Od tohto momentu sa Marston začal výskumu podrobnejšie venovať, pričom niekoľko ráz navštívili Britské prírodovedné múzeum, aby si prezrel pozostatky človeka piltdownského. V roku 1936 dospel k záveru, že očný zub „prvého obyvateľa Britských ostrovov“ pochádza z opice. Zistenie uverejnil v časopise British Dental Journal a o niekoľko rokov zopakoval svoju hypotézu pre časopis Journal of the Anthropological Institute, patriaci medicínskej kráľovskej spoločnosti. V rozsiahlom článku Marston zdôraznil, že čeľusť človeka piltdownského chemicky upravili, aby ju farebne zjednotili so staršou lebkou, ktorá v skutočnosti pochádzala z človeka. Ďalší vedci ako juhoafrický antropológ Wiener alebo britský anatóm Le Gros Clark, s Marstonovou hypotézou súhlasili a potvrdili, že človek piltdownský je podvod. Keď odhalili nepravosť nálezu, ostávalo zistiť, kto je zaň zodpovedný. Dodnes sa to nepodarilo.
