TOP 10

Pijete kávu každý deň? Lekári upozorňujú na jeden zlozvyk, ktorý môže zvýšiť príjem mikroplastov


Plastové častice sa nachádzajú prakticky všade okolo nás. Nájdeme ich v potravinách, vode, vzduchu, ale aj v predmetoch, ktoré používame každý deň

Ilustračné foto/ Foto: Pixabay

Podľa informácií portálu Parade vedci už dlhšie skúmajú, ako sa tieto drobné častice dostávajú do ľudského organizmu a aké následky môžu mať na zdravie. Nový výskum pritom upozorňuje aj na jednu bežnú činnosť, nad ktorou sa väčšina ľudí vôbec nezamýšľa – prípravu a pitie kávy.

Plasty sú neoddeliteľnou súčasťou moderného života. Používajú sa pri výrobe zdravotníckych pomôcok, kontaktných šošoviek, elektroniky či obalov. Ich široké využitie však prináša aj svoju odvrátenú stránku. Podľa analýzy publikovanej v roku 2019 v odbornom časopise Environmental Science & Technology prijme priemerný človek ročne približne 39 000 až 52 000 častíc mikroplastov. U ľudí, ktorí pravidelne pijú balenú vodu, môže toto číslo stúpnuť až na 90 000 častíc ročne.

Podľa ďalšieho výskumu môže množstvo mikroplastov, ktoré človek nevedomky prijme, ovplyvňovať aj spôsob prípravy kávy. Odborníci preto skúmali, či záleží na tom, či pijeme horúcu alebo studenú kávu a aké materiály prichádzajú pri jej príprave do kontaktu s nápojom.

Mikroplasty sa podľa vedcov skutočne dostávajú do ľudského tela, no ich presný vplyv na zdravie zatiaľ nie je dostatočne preskúmaný. Doktorka Stephanie Wrightová z Imperial College London upozorňuje, že pri vysokých koncentráciách môžu byť mikroplasty toxické pre bunky a laboratórne zvieratá. To, do akej miery tieto poznatky platia aj pre ľudí, však zostáva nejasné.

Niektoré štúdie spájajú mikroplasty s ochoreniami, ako sú demencia či srdcové choroby. Odborníčka však upozorňuje, že presnosť metód používaných na meranie mikroplastov je stále otázna. Zatiaľ preto nemožno s istotou povedať, aký veľký vplyv majú tieto častice na ľudské zdravie.

Doktor Muhammad Qasim vysvetľuje, že mikroplasty sa do organizmu dostávajú prostredníctvom potravín, vody aj vzduchu. Laboratórne výskumy naznačujú, že môžu prispievať k zápalom, oxidačnému stresu a poškodeniu buniek. Stále však nevieme, či množstvá, ktoré ľudia bežne prijímajú, spôsobujú významné dlhodobé zdravotné problémy.

Osobitnú pozornosť si zaslúži spôsob prípravy kávy. Štúdia z roku 2025 publikovaná v odbornom časopise Science of the Total Environment zistila, že horúca káva obsahovala výrazne viac mikroplastových častíc než studená. Vedci predpokladajú, že vyššia teplota podporuje uvoľňovanie drobných plastových častíc z obalových materiálov a zariadení, s ktorými nápoj prichádza do kontaktu.

Plast sa totiž postupne opotrebúva. Vplyvom tepla, chemických procesov a každodenného používania sa na jeho povrchu vytvárajú drobné praskliny, z ktorých sa môžu uvoľňovať mikroskopické častice.

Doktor Robert Weinstein preto odporúča pripravovať kávu v sklenených, keramických alebo kovových nádobách. Vhodnou voľbou môže byť napríklad French press, Chemex, moka kanvička či klasický kovový kávovar. Ak si ľudia kupujú kávu so sebou, odborník odporúča priniesť si vlastný hrnček. Väčšina jednorazových papierových pohárov má totiž vnútornú plastovú vrstvu, ktorá zabraňuje presakovaniu tekutiny.

Doktor Qasim zároveň upozorňuje, že čím dlhšie zostáva horúca káva v plastovej nádobe alebo pohári s plastovou výstelkou, tým väčšia je pravdepodobnosť uvoľňovania mikroplastových častíc do nápoja.

Zaujímavým zistením štúdie bolo aj to, že staršie kávovary uvoľňovali viac mikroplastov než novšie zariadenia. Odborníci však zdôrazňujú, že nemožno jednoznačne označiť jeden spôsob prípravy kávy za najhorší. Výskum zahŕňal iba obmedzený počet zariadení a výsledky mohli ovplyvniť rozdiely v použitých materiáloch aj miera ich opotrebovania.

Dobrou správou je, že množstvo mikroplastových častíc zistených v horúcej aj studenej káve bolo podľa odborníkov stále veľmi nízke. Doktorka Wrightová ho preto považuje za bezpečné. Doktor Qasim zároveň zdôrazňuje, že výskum meral vystavenie mikroplastom, nie skutočné zdravotné následky ich konzumácie. Samotná prítomnosť častíc ešte nedokazuje, že spôsobujú ochorenia.

Odborníci preto neodporúčajú vzdávať sa kávy. Namiesto toho radia zamerať sa na niekoľko jednoduchých zmien v každodennom živote. Potraviny je vhodnejšie skladovať v sklenených alebo keramických nádobách, obmedziť používanie plastových slamiek, pohárov a tanierov a nikdy neohrievať jedlo či nápoje v plastových obaloch.

Dôležité je tiež nenechávať plastové fľaše s nápojmi dlhší čas na horúcich miestach. Napríklad voda vo fľaši ponechanej počas slnečného dňa v aute môže byť vystavená podmienkam, ktoré podporujú uvoľňovanie plastových častíc.

Mikroplasty sa nachádzajú aj vo vzduchu, ktorý dýchame. Doktorka Wrightová preto odporúča pravidelne vysávať, aby sa z domácnosti odstránil syntetický prach, a pri chôdzi uprednostňovať menej frekventované ulice s nižším znečistením ovzdušia.

Všetci traja odborníci sa zhodujú, že zatiaľ neexistujú dostatočné dôkazy na jednoznačné potvrdenie škodlivosti bežného množstva mikroplastov pre ľudské zdravie. Výskum ich účinkov je stále na začiatku a vedci sa snažia lepšie pochopiť, ako tieto látky pôsobia na organizmus.

Mikroplasty by sme preto nemali úplne ignorovať, ale ani sa nimi zbytočne znepokojovať. Na naše zdravie majú oveľa výraznejší vplyv aj ďalšie faktory, najmä stravovanie a životný štýl. Dôležité je nielen to, čo jeme a pijeme, ale aj to, ako si jedlo pripravujeme a v čom ho uchovávame.

b

Sociálne siete

facebook  

Odporúčame

HS-logo

TOPdesat.sk copyright © 2023 | Všetky práva vyhradené

Hore

online geldanlagen geldanlagen

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov