Curiosity už strávilo na Marse viac ako 5 000 marťanských dní, ktoré vedci označujú ako soly. Sol je označenie pre jeden deň na Marse a trvá približne 24 hodín a 39 minút, takže je o niečo dlhší ako deň na Zemi. Pri príležitosti 5 000. solu NASA zverejnila pôsobivé panoramatické zábery z oblasti Chocolatal, zatiaľ čo vozidlo pokračuje vo výstupe po svahoch hory Mount Sharp.
Curiosity dosiahlo významný míľnik
NASA Curiosity pristálo v kráteri Gale 6. augusta 2012 a odvtedy prešlo obrovskú vzdialenosť, skúmalo horniny, pôdu aj atmosféru Marsu a postupne začalo stúpať na horu Mount Sharp. Dňa 29. augusta 2026 dosiahlo 5 000 marťanských dní, teda solov, od svojho pristátia. Keďže jeden sol trvá približne 24 hodín a 39 minút, zodpovedá to viac ako 5 137 pozemským dňom.
Curiosity pritom počas oslavy neodpočívalo. Nachádzalo sa pri piesočnom chrbte s prezývkou Chocolatal, kde skúmalo dlhú a úzku vetrom vytvorenú formáciu. Vedci zisťujú, či môže ísť o takzvaný transverse aeolian ridge, teda útvar formovaný pôsobením vetra. Jeho poloha vyššie na svahoch Mount Sharp môže zároveň pomôcť odhaliť, ako sa tamojšie sedimenty a prostredie v minulosti menili.
Aké zábery Curiosity vytvorilo počas 5 000. solu?
Pri príležitosti významného míľnika vznikla aj mimoriadne zaujímavá panoráma. Curiosity použilo svoje čiernobiele navigačné kamery a počas dvoch rôznych častí dňa nasnímalo okolité prostredie.
Prvý záber vznikol 30. augusta 2026 o 9:56 miestneho času na Marse, teda počas 5 000. solu. Druhý NASA získala 2. septembra počas 5 003. solu, keď kamera zaznamenala rovnakú oblasť popoludní. Obe panorámy potom spojila do jedného obrazu. NASA následne pridala farby ako umeleckú interpretáciu, pričom modrá predstavuje ranný záber a žltá popoludňajší.
Takýto spôsob zobrazovania umožňuje v jednom obraze zdôrazniť rozdiely medzi osvetlením krajiny v rôznych častiach marťanského dňa.
Curiosity už vystúpilo o kilometer vyššie
Päťtisíci sol nebol jediným významným míľnikom, ktorý Curiosity v tomto období dosiahlo. 26. augusta 2026 NASA oznámila, že vozidlo prekonalo hranicu jedného kilometra prevýšenia oproti miestu, kde v roku 2012 pristálo v kráteri Gale.
Curiosity tak pokračuje v náročnom výstupe po svahoch Mount Sharp, ktorá sa týči približne päť kilometrov nad dnom krátera Gale. Práve vrstvy tejto hory sú pre vedcov mimoriadne zaujímavé, pretože uchovávajú záznam o tom, ako sa marťanské prostredie v priebehu miliárd rokov menilo.
Najväčším prekvapením bola čistá síra
Jedným z najpozoruhodnejších objavov misie však zostáva udalosť z roku 2024. 30. mája 2024 Curiosity náhodne prešlo cez jeden z kameňov v koryte Gediz Vallis a rozdrvilo ho. Keď vedci preskúmali miesto, všimli si vo vnútri rozbitého kameňa jasne žlté kryštály.
Neskoršia analýza pomocou vedeckých prístrojov potvrdila, že išlo o elementárnu, teda čistú síru. Bol to prvý objav čistej elementárnej síry na Marse. Curiosity navyše nenašlo iba jediný zvláštny kameň. V okolí sa nachádzalo celé pole podobných svetlých hornín.
Objav bol pre vedcov prekvapujúci preto, že síra v tejto čistej forme vzniká iba za pomerne špecifických podmienok. Na Zemi sa často spája napríklad so sopečnou činnosťou alebo horúcimi prameňmi, no v oblasti Mount Sharp neboli nájdené dôkazy, ktoré by jednoducho vysvetľovali vznik týchto hornín.
Ako mohla čistá síra na Marse vzniknúť?
Vedci preto začali skúmať viacero možností. Síra mohla vzniknúť priamo v oblasti, prípadne mohla byť na miesto dopravená vodou alebo dávnymi zosuvmi a inými procesmi.
NASA neskôr uviedla aj novší vedecký pohľad. Podľa práce publikovanej v časopise Science mohla síra vzniknúť približne pred tromi miliardami rokov v súvislosti s tekutinami alebo plynmi uvoľnenými z magmy hlboko pod povrchom Marsu. Táto hypotéza poskytuje možné vysvetlenie, no výskum pôvodu síry pokračuje.
Čo nám Gediz Vallis prezrádza o dávnom Marse?
Koryto Gediz Vallis je zaujímavé aj bez samotného objavu síry. NASA predpokladá, že tento útvar vznikol pôsobením veľkých záplav vody a prúdov úlomkov, ktoré po svahoch Mount Sharp prenášali kamene a sedimenty. Niektoré materiály mohli byť zároveň premiestnené zosuvmi alebo lavínami.
Curiosity v tejto oblasti pozorovalo rozsiahle nahromadenia hornín a sedimentov. Vedci sa snažia poskladať chronológiu udalostí, ktoré formovali krajinu v čase, keď Mars postupne prechádzal z vlhšieho prostredia do dnešného suchého sveta.
Práve voda je pritom jedným z najdôležitejších tém celej misie. Curiosity už pred rokmi poskytlo dôkazy, že v kráteri Gale existovali dávne jazerá a prostredie, ktoré mohlo byť vhodné pre mikrobiálny život. Dnes vozidlo skúma vyššie vrstvy Mount Sharp, aby vedci lepšie pochopili, ako sa tieto podmienky postupne menili.
Curiosity pokračuje aj po 5 000. sole
Päťtisíc solov preto nepredstavuje koniec misie, ale ďalší míľnik v jej stále pokračujúcom výskume. Po oslave Curiosity pokračovalo v práci v oblasti Chocolatal a vedci plánovali ďalšie pozorovania vetrom vytvorených sedimentov a následné jazdy po svahoch Mount Sharp.
Za viac ako 14 rokov na Marse sa z Curiosity stal jeden z najdlhšie fungujúcich prieskumníkov inej planéty. Od náhodne rozdrveného kameňa s kryštálmi čistej síry až po rozsiahle panorámy a geologické merania prináša údaje, ktoré pomáhajú vedcom rekonštruovať minulosť Marsu.
A možno práve ďalší obyčajne vyzerajúci kameň, cez ktorý Curiosity prejde, ukáže niečo, čo dnes ešte nikto neočakáva.
Zdroj: jagranjosh | nasa | topdesat
