Jazerá v austrálskom vnútrozemí sa po dvoch nezvyčajne daždivých rokoch zmenili na obrovskú súvislú vodnú plochu, ktorú zachytili satelity z vesmíru. Bežne ide o prchavé jazerá, ktoré počas suchých období takmer úplne vysychajú, no medzi rokmi 2022 a 2024 sa ich panvy naplnili natoľko, že sa viaceré z nich spojili. Výsledok je na satelitných snímkach mimoriadne pôsobivý – rozsiahle zelené vody vytvárajú v inak suchom austrálskom vnútrozemí takmer neprerušovaný systém jazier a mokradí.
Z vyschnutých paniev vznikla obrovská vodná plocha
Pozoruhodná premena sa odohrala v oblasti Barkly Tableland v Severnom teritóriu Austrálie. NASA sledovala vývoj tamojších vodných plôch prostredníctvom satelitov Terra, Aqua a Landsat a porovnala snímky z rokov 2022 až 2024.
Najvýraznejšou časťou systému je jazero Tarrabool, ktoré sa nachádza v západnejšej časti fotografovanej oblasti. Jeho voda môže mať na satelitných záberoch veľmi tmavozelenú farbu, čo súvisí s vegetáciou, vodnými rastlinami a riasami.
Na východe sa zase nachádza systém jazier Sylvester, Corella a Deburgh. Počas mimoriadne vlhkého obdobia sa tieto jazerá rozšírili a vzájomne prepojili. NASA uvádza, že pri úplnom zaplavení môžu prepojené mokrade v tejto oblasti pokrývať približne 4 750 km², teda plochu porovnateľnú s americkým štátom Delaware.
Prečo majú jazerá takú zvláštnu zelenú farbu?
Na satelitnej fotografii pôsobí celá oblasť takmer neprirodzene. Tmavozelené časti však nie sú spôsobené jedným konkrétnym javom. Farbu vody ovplyvňuje kombinácia vegetácie, vodných rastlín, rias a ďalších materiálov nachádzajúcich sa vo vode.
Rozdiel je viditeľný aj medzi jednotlivými časťami systému. Tarrabool je na snímkach výrazne tmavší, zatiaľ čo oblasť okolo Sylvester, Corella a Deburgh má bledší odtieň. Dôvodom je aj väčšie množstvo suspendovaných sedimentov, ktoré sa do vody dostali pri rozsiahlych záplavách a rozšírení jazier.
Výsledok preto vyzerá skôr ako obrovská zelená mapa než ako sústava jednotlivých jazier.
Tieto jazerá normálne miznú
Jednou z najzaujímavejších vlastností celej oblasti je, že nejde o klasické stále jazerá. Ide o prchavé alebo sezónne vodné plochy, ktorých existencia závisí od množstva dažďa.
Počas suchých období môže voda postupne zmiznúť v dôsledku vysokého odparovania. Keď však príde mimoriadne vlhká sezóna, jednotlivé panvy sa začnú znovu plniť. Pri extrémnom množstve vody sa hranice medzi nimi úplne stratia.
Presne to sa odohralo počas dvoch po sebe nasledujúcich veľmi vlhkých období. NASA uvádza, že dažďové sezóny 2022 – 2023 a 2023 – 2024 patrili medzi desať najvlhkejších zaznamenaných v severnej Austrálii od roku 1900.
Začalo sa to už v roku 2022
Satelitné snímky umožňujú sledovať premenu takmer krok za krokom.
Na začiatku dažďovej sezóny v roku 2022 bola voda viditeľná len v niektorých panvách, zatiaľ čo veľká časť okolitej krajiny zostávala suchá. Následné dažde, vrátane výrazných zrážok v marci 2023, však doplnili vodu natoľko, že nevyschla ani pred začiatkom ďalšej dažďovej sezóny.
V novembri 2023 už bolo jazero Tarrabool výrazne väčšie a jazero Sylvester sa začalo spájať s okolitými vodnými plochami. Po ďalšej mimoriadne vlhkej sezóne bol rozdiel ešte výraznejší.
Snímka z 30. októbra 2024, ktorú získal satelit Landsat 8, už zachytáva rozsiahly prepojený systém. Sylvester bolo spojené s jazerami Corella a Deburgh a voda z Tarrabool sa prepojila s mokraďou Eva Downs.
Do oblasti priniesol obrovské množstvo vody aj cyklón Megan
Mimoriadne daždivé obdobie ešte posilnil tropický cyklón Megan, ktorý v marci 2024 zasiahol Severné teritórium.
Po jeho prechode zaznamenali v regióne rozsiahle záplavy. Austrálsky meteorologický úrad v tom čase očakával veľmi vysoké úhrny zrážok a následné povodne zasiahli aj komunikácie v oblasti Barkly.
Situácia bola natoľko nezvyčajná, že po zaplavení ciest boli v niektorých miestach pozorované ryby, ktoré plávali cez vozovku. ABC informovala o spanglede perch, druhu ryby schopnom využiť nové vodné plochy vytvorené po silných dažďoch.
Mokraď uprostred austrálskeho vnútrozemia má veľký význam pre vtáky
Hoci môže satelitná snímka pôsobiť ako čisto prírodná kuriozita, pre miestny ekosystém ide o veľmi dôležitý jav. Vodné plochy a okolité mokrade poskytujú počas vlhkých období potravu, vodu a vhodné podmienky na rozmnožovanie vodného vtáctva.
Oblasť jazera Sylvester aj systém Tarrabool Lake – Eva Downs Swamp sú evidované ako významné územia pre vtáky. Pri dostatku vody vznikajú rozsiahle mokrade, ktoré môžu podporovať veľké množstvo vodného vtáctva. NASA medzi zdrojmi uvádza aj údaje BirdLife International o význame týchto lokalít.
Zelená krajina, ktorá sa môže opäť stratiť
Na celej udalosti je fascinujúce najmä to, že dnešná podoba krajiny nemusí zostať rovnaká. Keď sa dažde skončia a príde dlhšie suchšie obdobie, prchavé jazerá začnú opäť ustupovať.
NASA zároveň upozorňuje, že hoci dlhodobé trendy ukazujú v oblasti Barkly rast množstva zrážok a pokles miery odparovania, austrálske vnútrozemie je stále charakteristické výraznou medziročnou premenlivosťou počasia.
Práve preto je satelitná fotografia z roku 2024 taká zaujímavá. Zachytáva krátke obdobie, keď sa jednotlivé jazerá a mokrade spojili do obrovskej vodnej krajiny a suché austrálske vnútrozemie sa na čas zmenilo na rozsiahly zelený mokraďový systém.
