Ľudské práva patria medzi základné princípy modernej spoločnosti, no ich úroveň sa medzi jednotlivými krajinami výrazne líši. Niektoré štáty poskytujú obyvateľom rozsiahle politické, občianske a osobné slobody, zatiaľ čo inde sú tieto práva výrazne obmedzované. Ktorá krajina má teda podľa dostupných medzinárodných hodnotení najhoršiu situáciu?
Pri porovnávaní ľudských práv však treba byť opatrný. Neexistuje totiž jediný univerzálny svetový rebríček, ktorý by všetky krajiny hodnotil podľa jednej metodiky. Rôzne organizácie používajú odlišné ukazovatele a výsledné poradie sa preto môže líšiť.
Čo znamená index ľudských práv?
Indexy ľudských práv sa snažia porovnávať, do akej miery sú v jednotlivých krajinách chránené základné práva a slobody. Sledujú napríklad politické slobody, osobnú bezpečnosť, slobodu prejavu, náboženskú slobodu či možnosť slobodne sa združovať.
Medzi ukazovatele, ktoré sa pri podobných hodnoteniach používajú, patria napríklad:
- ochrana pred mučením a politickým násilím,
- sloboda prejavu a médií,
- sloboda pohybu,
- náboženská sloboda,
- právo združovať sa,
- ochrana vlastníckych práv,
- absencia nútenej práce,
- politická participácia a slobodné voľby.
Niektoré akademické databázy vyjadrujú výsledok na škále od 0 do 1, pričom hodnota bližšia k nule predstavuje veľmi nízku úroveň ochrany sledovaných práv.
Ktorá krajina má najhoršiu situáciu v oblasti ľudských práv?
Medzi krajinami, ktoré sa dlhodobo nachádzajú na úplnom konci rôznych medzinárodných hodnotení občianskych a politických slobôd, patrí Severná Kórea.
Krajina je charakteristická mimoriadne silnou kontrolou štátu nad spoločnosťou, obmedzenou slobodou prejavu, prísnou kontrolou médií, výraznými obmedzeniami pohybu a absenciou slobodnej politickej súťaže. Medzinárodné organizácie zároveň dlhodobo upozorňujú na politické väznenie, nútenú prácu a ďalšie závažné porušovanie ľudských práv.
Podľa organizácie Freedom House získala Severná Kórea v hodnotení Freedom in the World iba niekoľko bodov zo 100 a patrí medzi najmenej slobodné krajiny sveta.
Krajiny s veľmi nízkou úrovňou ľudských práv
Severná Kórea však nie je jedinou krajinou, ktorá čelí vážnej kritike. Na nízkych priečkach rôznych rebríčkov sa pravidelne objavujú aj Afganistan, Eritrea, Sýria, Turkménsko, Južný Sudán, Sudán či Mjanmarsko.
Prehľad je možné zjednodušene znázorniť takto:
Severná Kórea: extrémny príklad
Severná Kórea je jedným z najvýraznejších príkladov krajiny, v ktorej štát výrazne zasahuje do každodenného života obyvateľov. Politická moc je sústredená v rukách jednej dynastie a občania majú len minimálny priestor na otvorenú kritiku vlády.
Veľmi výrazne je obmedzená aj sloboda informácií. Domáce médiá sú pod kontrolou štátu a prístup k otvorenému internetu je pre bežných obyvateľov prakticky nedostupný. Za prejavy odporu voči režimu môžu nasledovať mimoriadne tvrdé tresty.
Medzinárodné organizácie zároveň dokumentujú existenciu politických väzenských táborov a využívanie nútenej práce.
Afganistan a obmedzenie práv žien
Afganistan sa v posledných rokoch dostal medzi krajiny s mimoriadne vážnou situáciou v oblasti ľudských práv najmä po návrate Talibanu k moci.
Najvýraznejšie sa zmeny dotkli žien a dievčat. Ich prístup k vzdelávaniu, práci, verejnému životu a slobodnému pohybu bol výrazne obmedzený. Organizácie sledujúce ľudské práva preto Afganistan pravidelne uvádzajú medzi štátmi s najhoršou situáciou v oblasti základných slobôd.
Eritrea je často prirovnávaná k Severnej Kórei Afriky
Eritrea je ďalšou krajinou, ktorá sa v hodnoteniach slobody pravidelne nachádza na úplnom konci. Politický systém je mimoriadne autoritársky a krajina nemá priestor pre slobodnú politickú súťaž v podobe, akú poznáme v demokratických štátoch.
Veľkým problémom je predovšetkým systém národnej služby. Tá môže byť v praxi veľmi dlhá a medzinárodné organizácie ju kritizujú aj pre podmienky, ktoré môžu mať charakter nútenej práce.
Sýria, Sudán a Južný Sudán
Pri Sýrii, Sudáne a Južnom Sudáne je situácia komplikovaná aj dlhodobými ozbrojenými konfliktmi. Vojny ničia štátne inštitúcie, oslabujú právny systém a zároveň vytvárajú prostredie, v ktorom dochádza k porušovaniu základných práv civilistov.
V prípade Sudánu sa situácia výrazne zhoršila po vypuknutí rozsiahleho ozbrojeného konfliktu v roku 2023. Milióny ľudí boli nútené opustiť svoje domovy a krajina čelí jednej z najvážnejších humanitárnych kríz na svete.
Prečo sa krajiny dostávajú na koniec rebríčkov?
Krajiny s najhoršími výsledkami majú často viacero spoločných charakteristík. Nejde pritom iba o jednu konkrétnu vec, ale o kombináciu politických, spoločenských a bezpečnostných problémov.
Najčastejšie sa opakujú najmä:
- autoritárska vláda bez skutočnej politickej súťaže,
- cenzúra a obmedzovanie nezávislých médií,
- prenasledovanie politickej opozície,
- slabá nezávislosť súdnictva,
- obmedzovanie slobody prejavu a zhromažďovania,
- nútená práca alebo neprimerane dlhá povinná služba,
- ozbrojené konflikty a slabé štátne inštitúcie.
Práve kombinácia týchto faktorov môže vytvoriť systém, v ktorom občan nemá dostatočné možnosti brániť sa proti rozhodnutiam štátu.
Ktoré krajiny patria na opačný koniec?
Na opačnom konci rôznych hodnotení sa pravidelne objavujú najmä stabilné demokratické krajiny severnej a západnej Európy. Vysoké hodnotenia dosahujú napríklad Švédsko, Dánsko, Nórsko, Fínsko, Írsko či ďalšie štáty s dlhodobo fungujúcimi demokratickými inštitúciami.
Dôležitú úlohu pritom zohráva nielen existencia zákonov, ale aj ich praktické uplatňovanie. Krajina môže mať na papieri rozsiahle práva, no skutočná úroveň slobody závisí od toho, či fungujú nezávislé súdy, slobodné médiá, voľby a ďalšie kontrolné mechanizmy.
Pozor na porovnávanie rôznych indexov
Pri podobných článkoch je dôležité upozorniť na jednu vec: „index ľudských práv“ nie je jediný univerzálny rebríček. Organizácie ako Freedom House, V-Dem, Human Rights Watch či ďalšie inštitúcie používajú vlastné metodiky.
Preto môže byť poradie krajín v jednotlivých databázach odlišné. Ak jeden zdroj označuje Severnú Kóreu za krajinu s najhoršími výsledkami a iný používa odlišnú metodiku, nemusí to znamenať, že jeden z nich je automaticky nesprávny.
Najlepšie je preto sledovať konkrétny zdroj, rok hodnotenia a spôsob, akým bolo skóre vypočítané.
Ľudské práva nie sú samozrejmosťou
Porovnávanie krajín podľa úrovne ľudských práv ukazuje, aký veľký rozdiel môže existovať medzi jednotlivými časťami sveta. Zatiaľ čo v niektorých štátoch je sloboda prejavu, slobodné voľby či nezávislé súdnictvo považované za samozrejmosť, inde môžu ľudia za rovnaké práva čeliť prenasledovaniu alebo väzeniu.
Severná Kórea patrí medzi najextrémnejšie príklady, no podobné problémy v rôznej miere existujú aj v ďalších krajinách. Rebríčky preto nie sú iba zoznamom „najlepších“ a „najhorších“ štátov, ale zároveň ukazujú, akú dôležitú úlohu zohrávajú slobodné inštitúcie, právny štát a ochrana jednotlivca.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
