Vedeli ste, že niektoré zvieratá dokážu prežiť úplne bez srdca? Objavte sedem fascinujúcich živočíchov, ktorým chýba klasické srdce aj krvný obeh, a zistite, ako v ich telách funguje transport kyslíka a živín. Ich jednoduchá stavba tela im umožňuje využívať mechanizmy, ktoré sú u človeka nepredstaviteľné.
Srdce patrí medzi najdôležitejšie orgány človeka a mnohých živočíchov. Funguje ako pumpa, ktorá zabezpečuje neustály pohyb krvi a prostredníctvom nej sa do buniek dostáva kyslík a živiny, zatiaľ čo odpadové látky sa odvádzajú preč.
V živočíšnej ríši však existujú organizmy, ktoré takýto komplikovaný systém vôbec nepotrebujú. Ich telá sú dostatočne jednoduché, tenké alebo malé na to, aby sa kyslík, živiny a ďalšie látky dostávali k bunkám priamo difúziou, pohybom vody alebo prostredníctvom tráviacej dutiny.
1. Medúzy
Medúzy patria medzi najznámejšie zvieratá, ktoré nemajú srdce. Nemajú však ani mozog, krv ani klasickú cievnu sústavu.
Ich telo je tvorené prevažne vodou a má veľmi jednoduchú stavbu. Vďaka tomu sa kyslík môže dostať priamo z okolitej vody do buniek prostredníctvom difúzie. Podobným spôsobom sa medzi bunkami presúvajú aj niektoré živiny a odpadové látky.
Pohyb zvonovitého tela zároveň zabezpečuje cirkuláciu vody v okolí živočícha, čo pomáha pri výmene plynov.
2. Ploštenky
Ploštenky, medzi ktoré patria napríklad planárie, takisto nemajú srdce ani klasický obehový systém.
Ich telo je veľmi tenké a sploštené, takže kyslík dokáže prenikať priamo cez povrch tela až k bunkám. Vďaka malej vzdialenosti medzi povrchom a vnútornými tkanivami nepotrebujú krvné cievy ani pumpu.
Zaujímavú úlohu zohráva aj ich rozvetvená tráviaca sústava. Tá umožňuje distribuovať živiny do rôznych častí tela bez potreby klasického krvného obehu.
3. Špongie
Hoci špongie vyzerajú ako rastliny, v skutočnosti ide o živočíchy. Ani ony však nemajú srdce, krv ani klasický obehový systém.
Ich spôsob fungovania je založený na neustálom prúdení vody cez telo. Špongia nasáva vodu drobnými otvormi a následne ju filtruje. Z vody získava kyslík aj drobné čiastočky potravy.
Voda zároveň pomáha odvádzať odpadové látky. Pohyb vody cez telo tak v podstate plní niektoré funkcie, ktoré u zložitejších živočíchov zabezpečuje obehový systém.
4. Sasanky
Sasanky patria medzi živočíchy, ktoré nemajú srdce ani krvný obeh.
Ich telo má jednoduchú stavbu a nachádza sa v ňom centrálna tráviaca dutina. Tá slúži nielen na trávenie potravy, ale zohráva úlohu aj pri distribúcii živín v tele.
Kyslík sa dostáva do tkanív predovšetkým difúziou. Keďže telo sasanky nemá zložitú štruktúru a jednotlivé bunky sa nachádzajú relatívne blízko vonkajšieho prostredia alebo tráviacej dutiny, samostatné srdce jednoducho nepotrebuje.
5. Koraly
Koraly sú ďalším príkladom živočíchov, ktoré dokážu fungovať bez srdca.
Jednotlivé koralové polypy majú jednoduchú telesnú stavbu a nemajú klasický krvný ani cievny systém. Kyslík a živiny sa preto presúvajú medzi bunkami prostredníctvom difúzie a pohybu telesných tekutín.
Významnú úlohu pri získavaní energie mnohých koralov zohrávajú aj mikroskopické riasy žijúce v ich tkanivách. Tie prostredníctvom fotosyntézy vytvárajú organické látky, ktoré môže koral využívať.
6. Pásomnice
Pásomnice sú parazitické ploché červy, ktoré žijú v tráviacom systéme svojich hostiteľov. Nemajú srdce ani klasický krvný obeh.
Ich telo je dlhé a sploštené, čo uľahčuje transport látok difúziou. Ešte zaujímavejšie je, že pásomnice nemajú klasický tráviaci systém ako väčšina živočíchov.
Živiny získavajú priamo z obsahu čreva hostiteľa a absorbujú ich cez povrch svojho tela. Ich spôsob života tak umožňuje fungovať bez srdca aj bez potreby vlastného trávenia potravy.
7. Hydra
Hydra je drobný sladkovodný živočích príbuzný medúzam a sasankám. Napriek tomu, že ide o živočícha, nemá srdce ani klasický obehový systém.
Jej telo má jednoduchý rúrkovitý tvar a nachádza sa v ňom centrálna tráviaca dutina. Tá pomáha distribuovať živiny po tele.
Kyslík sa dostáva do buniek priamo cez povrch tela a ďalšie látky sa medzi tkanivami presúvajú difúziou. Vďaka jednoduchej stavbe teda Hydra nepotrebuje krv ani pumpu, ktorá by ju rozvádzala.
Ako môžu zvieratá bez srdca fungovať?
Dôvod je jednoduchší, než sa môže zdať. Srdce je potrebné najmä vtedy, keď má živočích veľké alebo zložité telo a potrebuje efektívne dopraviť kyslík a živiny na veľké vzdialenosti.
Pri drobných alebo veľmi tenkých živočíchoch je vzdialenosť medzi jednotlivými bunkami a vonkajším prostredím taká malá, že môže byť efektívnejšia jednoduchá difúzia.
Pri iných organizmoch zase zohráva úlohu voda, ktorá neustále prúdi cez ich telo, prípadne tráviaca dutina, ktorá pomáha rozvádzať živiny.
Prehľadne to možno zhrnúť takto:
| Živočích | Srdce | Ako transportuje kyslík a živiny? |
|---|---|---|
| Medúza | Nie | Difúzia a pohyb vody |
| Ploštenka | Nie | Difúzia a rozvetvený tráviaci systém |
| Špongia | Nie | Prietok vody a difúzia |
| Sasanka | Nie | Difúzia a tráviaca dutina |
| Koral | Nie | Difúzia a pohyb tkanivových tekutín |
| Pásomnica | Nie | Absorpcia živín cez povrch tela |
| Hydra | Nie | Difúzia a tráviaca dutina |
Srdce nie je podmienkou života
Príklady týchto živočíchov ukazujú, že príroda dokáže transport kyslíka, živín a odpadových látok vyriešiť mnohými rôznymi spôsobmi. Zatiaľ čo človek potrebuje mimoriadne zložitý obehový systém so srdcom a krvnými cievami, jednoduchšie organizmy si vystačia s difúziou, pohybom vody alebo tráviacimi dutinami.
Neznamená to však, že tieto zvieratá „prežívajú bez srdca“ napriek tomu, že by ho potrebovali. Ich telo je jednoducho evolučne prispôsobené tak, že klasické srdce pre ne nie je potrebné.
Zaujímavé je, že…
Niektoré z týchto organizmov patria medzi veľmi staré evolučné línie. Ich jednoduchá stavba tela pritom vôbec neznamená, že sú primitívne v zmysle neschopnosti prežiť. Práve naopak – medúzy, špongie či koraly úspešne existujú v oceánoch už stovky miliónov rokov.
Srdce teda nie je univerzálnou podmienkou života. Je to iba jedno z riešení, ktoré evolúcia vytvorila pre stále väčšie a komplexnejšie organizmy.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
