Pohyb Zeme patrí medzi najzaujímavejšie fyzikálne javy, s ktorými sa stretávame každý deň, hoci si ho vôbec neuvedomujeme. Naša planéta sa pohybuje vesmírom obrovskou rýchlosťou, no napriek tomu necítime žiadne otrasy ani pohyb. Dôvod spočíva v základných zákonoch fyziky, najmä v princípe zotrvačnosti a gravitačnom pôsobení.
Na prvý pohľad sa môže zdať neuveriteľné, že Zem obieha okolo Slnka rýchlosťou približne 107 000 km/h a zároveň sa neustále otáča okolo svojej osi rýchlosťou až 1 670 km/h na rovníku. Napriek týmto extrémnym hodnotám máme pocit, akoby sme stáli úplne na mieste.
Odpoveď sa skrýva v tom, že sa spolu so Zemou pohybuje úplne všetko – oceány, atmosféra, budovy, zvieratá aj ľudia. Keďže celý systém sa pohybuje rovnakou rýchlosťou, náš organizmus nemá dôvod registrovať pohyb.
Akým spôsobom sa pohybuje Zem?
Naša planéta vykonáva dva hlavné pohyby súčasne. Prvým je rotácia okolo vlastnej osi, ktorá spôsobuje striedanie dňa a noci. Jeden úplný obeh trvá približne 24 hodín a na rovníku dosahuje rýchlosť otáčania okolo 1 670 km/h.
Druhým pohybom je obeh okolo Slnka po eliptickej dráhe. Jeden obeh trvá približne 365 dní a Zem pri ňom letí vesmírom priemernou rýchlosťou približne 107 000 km/h, teda okolo 30 kilometrov za sekundu.
Prečo pohyb Zeme vôbec necítime?
Najdôležitejším dôvodom je fyzikálny zákon nazývaný zotrvačnosť. Ten hovorí, že teleso pohybujúce sa konštantnou rýchlosťou pokračuje v pohybe rovnakým smerom a rovnakou rýchlosťou, pokiaľ naň nepôsobí vonkajšia sila.
Presne to sa deje aj na Zemi. Celá planéta sa pohybuje veľmi plynulo a bez náhlych zmien rýchlosti. Rovnakou rýchlosťou sa pohybuje vzduch, ktorý dýchame, oceány, budovy aj naše telá. Preto nemáme žiadny referenčný bod, podľa ktorého by sme pohyb dokázali vnímať.
Podobný princíp môžete zažiť vo vlaku alebo lietadle. Ak sa pohybujú rovnomernou rýchlosťou po hladkej trase, môžete pokojne čítať knihu alebo sa prechádzať uličkou bez toho, aby ste cítili samotný pohyb. Všimnete si ho až pri brzdení, zrýchľovaní alebo prudkej zmene smeru.
Zem svoju rýchlosť predsa len mierne mení
Dráha Zeme okolo Slnka nie je dokonale kruhová, ale eliptická. To znamená, že počas roka sa planéta k Slnku raz približuje a inokedy sa od neho vzďaľuje.
Pri priblížení sa Zem pohybuje o niečo rýchlejšie, pri vzďaľovaní zase o niečo pomalšie. Tieto rozdiely sú však veľmi malé a prebiehajú počas dlhého obdobia, takže ich ľudské telo nedokáže zaznamenať.
Akú úlohu zohráva gravitácia?
Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj gravitácia. Tá nás neustále priťahuje k povrchu planéty a zabezpečuje, že zostávame pevne spojení so Zemou.
Gravitácia zároveň drží pri Zemi aj atmosféru. Keby tomu tak nebolo, pri rotácii planéty by vzduch unikal do vesmíru a na povrchu by vznikali extrémne vetry. Keďže sa však atmosféra otáča spolu so Zemou, necítime žiadny prudký nápor vetra spôsobený samotnou rotáciou planéty.
Čo by sme museli zažiť, aby sme pohyb Zeme pocítili?
Pohyb Zeme by sme začali vnímať iba v prípade, že by sa jej rýchlosť náhle zmenila. Prudké zrýchlenie, spomalenie alebo zmena smeru by vyvolali obrovské zotrvačné sily.
V takom prípade by sa oceány preliali cez kontinenty, atmosféra by vytvorila ničivé vetry a všetky predmety na povrchu by boli vystavené extrémnym silám. Našťastie sa nič podobné nedeje, pretože pohyb Zeme je mimoriadne stabilný už približne 4,5 miliardy rokov.
Zaujímavosti o pohybe Zeme
- Zem obehne okolo Slnka raz za približne 365,25 dňa.
- Okolo svojej osi sa otočí raz za 23 hodín 56 minút a 4 sekundy (hviezdny deň).
- Pri obehu okolo Slnka prejde každú sekundu približne 30 kilometrov.
- Slnečná sústava sa zároveň pohybuje okolo stredu Mliečnej cesty rýchlosťou približne 828 000 km/h, takže v skutočnosti cestujeme vesmírom ešte oveľa rýchlejšie.
Aj keď sa teda pohyb Zeme môže zdať neuveriteľne rýchly, vďaka zotrvačnosti, gravitácii a tomu, že sa spolu s planétou pohybuje úplne všetko okolo nás, ho vôbec nevnímame. Práve tieto fyzikálne zákony umožňujú, aby sme mohli žiť na stabilnej planéte bez toho, aby sme si každú sekundu uvedomovali jej neustálu cestu vesmírom.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
