Most medzi Afrikou a Európou patrí medzi najčastejšie diskutované megaprojekty na svete, no napriek malej vzdialenosti medzi kontinentmi sa ho zatiaľ nepodarilo postaviť. Na najužšom mieste Gibraltárskeho prielivu delí Španielsko a Maroko približne 14 kilometrov. Za absenciou mosta sa však skrývajú technické, geologické aj ekonomické dôvody, ktoré robia takýto projekt mimoriadne náročným.
Kde sa nachádza Gibraltársky prieliv?
Gibraltársky prieliv je úzka vodná cesta spájajúca Atlantický oceán so Stredozemným morom. Oddeľuje južné pobrežie Španielska od severného Maroka a predstavuje prirodzenú hranicu medzi Európou a Afrikou.
Hoci je jeho najužší bod široký približne 14 kilometrov, nejde o jednoduchý úsek mora. Prieliv je dlhý približne 60 kilometrov a patrí medzi strategicky najvýznamnejšie námorné koridory na svete. Každoročne ním preplávajú desaťtisíce obchodných lodí smerujúcich medzi Atlantikom a Stredozemným morom.
Prečo dodnes nevznikol most?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že postaviť most cez 14 kilometrov by nemal byť problém. V skutočnosti však ide o jednu z najnáročnejších lokalít na svete.
Mimoriadne veľká hĺbka mora
Najväčšou prekážkou je samotné morské dno. Hoci sa na niektorých miestach hĺbka pohybuje okolo 300 metrov, v centrálnej časti Gibraltárskeho prielivu dosahuje približne 900 až 1 000 metrov.
Pre porovnanie, väčšina najväčších mostov na svete stojí v oveľa plytších vodách. Vybudovať piliere v takejto hĺbke by bolo technicky extrémne náročné a zároveň mimoriadne drahé.
Oblasť leží na rozhraní tektonických dosiek
Gibraltársky prieliv sa nachádza na hranici africkej a euroázijskej tektonickej dosky. Obe dosky sa neustále pohybujú a ich vzájomná interakcia spôsobuje seizmickú aktivitu.
Aj keď silné zemetrasenia nie sú každodennou záležitosťou, projektanti by museli navrhnúť stavbu odolnú voči pohybom zemskej kôry počas celej životnosti mosta, čo by výrazne zvýšilo náklady.
Silné morské prúdy
Prieliv spája dve veľké vodné plochy s rozdielnou slanosťou aj hustotou vody. Na povrchu prúdi voda z Atlantického oceánu do Stredozemného mora, zatiaľ čo v hlbších vrstvách prúdi slanšia voda opačným smerom.
Tieto silné prúdy komplikujú nielen samotnú výstavbu, ale aj dlhodobú údržbu akejkoľvek veľkej konštrukcie.
Jedna z najrušnejších lodných trás na svete
Gibraltársky prieliv patrí medzi najvyťaženejšie námorné koridory na planéte. Denne tadiaľ prechádzajú desiatky veľkých kontajnerových lodí, tankerov aj vojenských plavidiel.
Ak by tu vznikol most, musel by mať obrovské rozpätia a mimoriadne vysokú podjazdnú výšku, aby neobmedzil medzinárodnú lodnú dopravu. Aj to predstavuje významnú technickú výzvu.
Uvažuje sa skôr o podmorskom tuneli
Myšlienka spojenia Európy a Afriky však nie je nová. Už desaťročia sa diskutuje o projekte podmorského železničného tunela medzi Španielskom a Marokom.
Tunel by mal byť dlhý približne 38 až 42 kilometrov, pričom samotný podmorský úsek by meral približne 28 kilometrov. Projekt je stále vo fáze štúdií a geologických prieskumov, no odborníci ho považujú za realistickejšie riešenie než výstavbu mosta.
Zaujímavosti o Gibraltárskom prielive
| Zaujímavosť | Informácia |
|---|---|
| Najkratšia vzdialenosť | Približne 14 kilometrov |
| Spája | Atlantický oceán a Stredozemné more |
| Oddeľuje | Španielsko a Maroko |
| Maximálna hĺbka | Takmer 1 000 metrov |
| Geológia | Rozhranie africkej a euroázijskej tektonickej dosky |
| Najpravdepodobnejšie budúce spojenie | Podmorský železničný tunel |
Mohol by niekedy vzniknúť most?
Technológie sa neustále vyvíjajú a v budúcnosti môže byť výstavba podobného megaprojektu jednoduchšia než dnes. Väčšina odborníkov sa však zhoduje, že vzhľadom na extrémnu hĺbku mora, seizmickú aktivitu, silné morské prúdy a intenzívnu lodnú dopravu predstavuje podmorský tunel oveľa realistickejšie riešenie než klasický most.
Ak by sa raz podarilo Európu a Afriku pevne spojiť, išlo by bezpochyby o jeden z najväčších stavebných projektov v dejinách ľudstva.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
