Každých 26 sekúnd naša planéta rytmicky pulzuje a vydáva tiché zadunenie, ktoré vedci prirovnávajú k pravidelnému tlkotu srdca. Tento “tlkot srdca”, zaznamenávaný citlivými prístrojmi už celé desaťročia, vyviera z hlbín oceánu a vyvoláva v odborných kruhoch neutíchajúcu zvedavosť. Napriek tomu, že o jeho existencii vieme už viac ako polstoročie, presná príčina tohto globálneho fenoménu zostáva jednou z najväčších nevyriešených záhad modernej geológie.
Neviditeľný rytmus pod našimi nohami
Tento fascinujúci jav je v seizmológii známy pod odborným termínom mikroseizmy. Ide o jemné seizmické otrasy, ktoré sú pre ľudské zmysly úplne nepostrehnuteľné, avšak vysoko citlivé prístroje ich zachytávajú ako zreteľné pozadie „šumu“ planéty. Mikroseizmy sú vo svojej podstate bežným javom a môžu ich vyvolať rôzne faktory – od nárazov oceánskych vĺn na pobrežie až po hromadné aktivity ľudí, ako sú napríklad fanúšikovia rytmicky dupajúci na zaplnenom športovom štadióne. Tento konkrétny signál je však medzi ostatnými výnimočný, pretože kým bežný seizmický šum je chaotický, tento pulz vykazuje neobyčajnú vytrvalosť a matematicky presnú periodicitu.
História objavu a pátranie v hĺbkach oceánu
Záhadu ako prvý identifikoval na začiatku 60. rokov 20. storočia geológ Dr. Jack Oliver, ktorý v tom čase pôsobil na Kolumbijskej univerzite. Opísal ju ako celosvetovú búrku mikroseiziem a na základe vtedajších obmedzených meraní určil, že zdroj sa nachádza niekde v južnej časti Atlantického oceánu. Nasledovalo však dlhé, takmer päťdesiatročné obdobie ticha, kým pokročilejšie technológie umožnili vedcom vrátiť sa k tomuto prípadu a presnejšie lokalizovať epicentrum záhady. Moderné výskumy napokon ukázali, že pulz vychádza z oblasti Guinejského zálivu pri západnom pobreží Afriky, konkrétne z miesta známeho ako Bight of Bonny. Táto lokalita sa nachádza v strategickej blízkosti pobrežia Nigérie, Kamerunu a Rovníkovej Guiney.
Teória č. 1: Sila rozbúreného oceánu
Prvá hlavná vedecká teória pripisuje tento jav mechanickej sile svetového oceánu, avšak s veľmi špecifickým mechanizmom. Podľa tohto vysvetlenia sa silné a rýchlo sa pohybujúce vlny neodrážajú od afrického pobrežia náhodne, ale ich energia sa vďaka geografickému zakriveniu koncentruje a zameriava na jedno konkrétne miesto v blízkosti ostrova Bioko. Keď tieto sústredené vlny narážajú na okraj kontinentálneho šelfu, ich energia dokáže nepatrne deformovať zemskú kôru a generovať pravidelný seizmický pulz. Kľúčovým argumentom v prospech tejto teórie je preukázaná korelácia medzi intenzitou 26-sekundového pulzu a silou búrkovej aktivity v južnom Atlantiku – čím silnejšia je búrka, tým výraznejšie sa ozýva dunenie zemskej kôry.
Teória č. 2: Skrytý vulkanizmus pod hladinou
Druhá skupina odborníkov, predovšetkým výskumníci z Číny, hľadá vysvetlenie v dynamických procesoch pod zemským povrchom. Domnievajú sa, že za pravidelným dunením môže stáť skrytá vulkanická aktivita. Ako analógiu používajú japonskú sopku Mount Aso, kde pohyb magmy a plynov v podzemí generuje podobné seizmické vzorce. Podobne ako čajník, ktorý pri úniku pary začne pískať alebo vibrovať, aj Zem môže rytmicky hučať, keď sa pod jej povrchom presúvajú horúce látky.
V prospech vulkanického pôvodu svedčí aj prelomový objav druhého, podobného zdroja mikroseiziem v tej istej oblasti. Tento druhý pulz vibruje každých 28 sekúnd a zdá sa, že jeho zdrojom je Pico Cão Grande, ikonická sopečná formácia na ostrove Svätý Tomáš. Práve existencia tohto druhého pulzu naznačuje, že v regióne môže ísť o širší „klaster“ seizmickej aktivity. Vedci preto špekulujú, že aj pôvodný 26-sekundový pulz by mohol pochádzať z inej, doposiaľ neobjavenej podmorskej sopky, a nie len z dopadu vĺn.
Záhadný tlkot srdca zostáva otvorenou otázkou
Hoci vedci disponujú viacerými indíciami, definitívna odpoveď na otázku, prečo má Zem tento pravidelný tlkot srdca, stále nie je na stole. Fenomén zostáva vedeckou hádankou predovšetkým preto, že pre seizmológov nepredstavuje kritickú prioritu – toto dunenie nie je nebezpečné a neohrozuje ľudské životy, čo limituje zdroje na jeho hĺbkový výskum. Je však nesmierne fascinujúce, že aj v 21. storočí existujú globálne javy s takou precíznou pravidelnosťou, ktoré moderná veda nedokáže s absolútnou istotou objasniť.
Pravidelný pulz z Guinejského zálivu nám pripomína, že naša planéta nie je len chladnou, nehybnou masou hornín, ale v istom zmysle živým, dynamickým organizmom plným skrytých procesov. Možno je tento tichý tlkot signálom, že Zem má vlastné biorytmy, ktoré ešte len začíname vnímať. Čo ak sú tieto pulzy dôkazom geologických mechanizmov, o ktorých zatiaľ netušíme, a čo všetko o našej vlastnej planéte zostáva skryté v tieni pod našimi nohami?
Zdroj: sciencefocus | topdesat
