Žralok owstonov sa po prvýkrát podaril vedcom natočiť živého v jeho prirodzenom prostredí hlboko pod hladinou Tichého oceánu. Tento mimoriadne vzácny objav prináša nový pohľad na jedného z najtajomnejších obyvateľov hlbokomorského sveta. Zábery zároveň naznačujú, že tento nepolapiteľný druh žije vo väčších hĺbkach, než sa doteraz predpokladalo.
Historický objav v hlbinách oceánu
Hlbokomorské oblasti patria medzi najmenej preskúmané miesta na našej planéte. Práve odtiaľ však pravidelne prichádzajú objavy, ktoré dokážu zmeniť pohľad vedcov na život v oceánoch. Jedným z nich je vôbec prvé úspešné natočenie žraloka owstonovho (Mitsukurina owstoni) priamo v jeho prirodzenom prostredí.
Tento zvláštny hlbokomorský druh je známy najmä svojím dlhým plochým ňufákom a mimoriadne nezvyčajnou vysúvateľnou čeľusťou. Doteraz ho vedci poznali prevažne z mŕtvych jedincov, ktorých rybári náhodne vytiahli z hĺbok presahujúcich tisíc metrov.
Objav opisuje štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Fish Biology. Prvé zábery vznikli už v roku 2019 počas expedície Havajskej univerzity v Mānoa neďaleko ostrova Jarvis v južnej časti Tichého oceánu. Vedci využili podvodný robot Hercules vybavený kamerami, ktorý skúmal morské dno vo veľkých hĺbkach. Až podrobná analýza záznamu potvrdila, že zachyteným tvorom bol skutočne legendárny žralok owstonov.
Žralok, ktorý prekvapil aj odborníkov
Vedúci autor štúdie Aaron Judah označil tento moment za výnimočný. Podľa jeho slov ide o jedného z najikonickejších hlbokomorských žralokov a možnosť pozorovať zdravého jedinca priamo v jeho prirodzenom prostredí predstavuje obrovský vedecký úspech.
Ešte väčším prekvapením bola samotná hĺbka výskytu. Pozorovanie pri svahu Tongskej priekopy sa uskutočnilo približne o 700 metrov hlbšie, než boli dovtedy známe záznamy o tomto druhu. To naznačuje, že žralok owstonov môže obývať oveľa rozsiahlejšie a hlbšie oblasti oceánu, ako sa doteraz predpokladalo.
Vysúvateľná čeľusť ako z hororu
Žralok owstonov patrí medzi najstaršie žijúce línie žralokov a často býva označovaný za živú fosíliu. Jeho predkovia obývali oceány už pred desiatkami miliónov rokov a jeho vzhľad sa odvtedy zmenil len minimálne.
Dorastá približne do dĺžky 3,5 až 4 metre, pričom výrazný plochý ňufák tvorí významnú časť jeho tela. Najväčšou zvláštnosťou je však jeho unikátna čeľusť. Pri love sa dokáže v zlomku sekundy vysunúť dopredu rýchlosťou viac ako tri metre za sekundu a doslova vystreliť na nič netušiacu korisť.
Tento mechanizmus umožňuje žralokovi efektívne loviť ryby, hlavonožce aj ďalšie hlbokomorské živočíchy v prostredí, kde panuje úplná tma a potravy je veľmi málo.
