Globálna potravinová kríza môže byť jednou z najväčších výziev nasledujúcich desaťročí a vedci varujú, že prvé príznaky sa skrývajú priamo pod povrchom Zeme. Pôda, od ktorej závisí takmer všetka produkcia potravín na planéte, sa degraduje alarmujúcim tempom. Nové technológie však po prvýkrát ponúkajú možnosť detailne preskúmať, čo sa deje pod našimi nohami, a možno tak zabrániť budúcim katastrofám.
Globálna potravinová kríza môže začať v pôde
Pôda je najrozšírenejším ekosystémom na svete a zároveň jedným z najzložitejších. Je domovom viac ako polovice všetkých druhov organizmov na Zemi a predstavuje základ fungovania moderného poľnohospodárstva. Napriek jej obrovskému významu však patrí medzi najmenej preskúmané prírodné systémy.
Na rozdiel od lesov, oceánov alebo atmosféry sa totiž väčšina procesov odohráva pod zemou. Vedci doteraz nemali jednoduchý spôsob, ako sledovať obsah uhlíka, živín či vlhkosti v pôde vo veľkom meradle. Satelity síce dokážu monitorovať vegetáciu alebo zmeny krajiny, no pod povrch nevidia.
Aj samotní farmári často hospodária na základe skúseností získaných počas predchádzajúcich sezón. Vedia, ktoré časti polí prinášajú lepšie úrody, no presné dôvody bývajú často nejasné. Práve táto informačná medzera sa môže v budúcnosti stať vážnym problémom.
Pôda je živý organizmus, o ktorom vieme prekvapivo málo
Odborníci prirovnávajú pôdu ku koralovým útesom. Ide o mimoriadne komplexný ekosystém vytváraný počas tisícok rokov. Vzniká postupným rozpadom hornín, kolonizáciou mikroorganizmami a tvorbou organickej hmoty.
Dr. Bruce Lascelles, bývalý prezident Britskej spoločnosti pre pôdovedné vedy, upozorňuje, že jediná čajová lyžička zdravej pôdy obsahuje viac živých organizmov, než je ľudí na celej planéte.
Pôdy sa pritom dramaticky líšia. Na jednej strane stoja mimoriadne úrodné černozeme Ukrajiny, ktoré dlhodobo patrili medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske oblasti sveta. Na druhej strane nájdeme suché a degradované pôdy na okraji Sahary, zamrznuté oblasti arktickej tundry alebo tropické regióny, kde odlesňovanie výrazne znižuje kvalitu pôdy.
Bez pôdy by prakticky neexistovalo poľnohospodárstvo. Až 99 percent všetkých potravín, ktoré ľudstvo konzumuje, pochádza priamo alebo nepriamo z rastlín pestovaných v pôde.
Degradácia pôdy dosahuje alarmujúce rozmery
Vedci čoraz hlasnejšie upozorňujú, že svetové pôdy sa nachádzajú pod obrovským tlakom. Najväčším problémom je erózia spôsobená vetrom a vodou. Po zbere plodín zostáva pôda často bez vegetačného krytu, čo umožňuje dažďu a vetru odnášať jej najúrodnejšie vrstvy.
Situáciu zhoršuje aj odlesňovanie, nadmerná pastva hospodárskych zvierat a používanie ťažkej poľnohospodárskej techniky, ktorá pôdu zhutňuje a znižuje jej schopnosť zadržiavať vodu.
Okrem fyzickej degradácie dochádza aj k strate živín. Intenzívne poľnohospodárstvo odčerpáva z pôdy dusík, fosfor a ďalšie látky potrebné pre rast rastlín. Farmári sa tento problém snažia riešiť hnojivami, no ich nadmerné používanie vedie k ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia.
Pôdy navyše čelia rastúcemu znečisteniu spôsobenému ťažkými kovmi, kyslými dažďami, nadmerným zasolením či mikroplastmi. Tieto látky poškodzujú organizmy, ktoré zabezpečujú prirodzené fungovanie pôdnych ekosystémov.
Podľa odborníkov je približne 40 percent svetovej pôdy už dnes degradovaných. V Európe toto číslo dosahuje až 75 percent. Každú minútu pribúda ďalších približne 20 hektárov poškodenej pôdy.
Pôda je dôležitá aj pre klímu
Mnohí ľudia si neuvedomujú, že pôda zohráva zásadnú úlohu v boji proti klimatickým zmenám. Obsahuje viac ako tretinu všetkého pozemského uhlíka na planéte, čo predstavuje približne trojnásobok množstva uhlíka nachádzajúceho sa v atmosfére.
Vedci však stále presne nevedia, ako sa tieto zásoby menia. Na rozdiel od lesov totiž neexistujú rozsiahle globálne databázy, ktoré by umožnili pravidelné monitorovanie uhlíka uloženého v pôde.
Niektoré odhady naznačujú, že kombinácia klimatických zmien a nevhodného hospodárenia môže do roku 2050 uvoľniť do atmosféry až 50 miliárd ton uhlíka. Takýto scenár by ešte viac urýchlil globálne otepľovanie.
Dr. Rattan Lal z Ohio State University označuje degradáciu pôdy za „globálnu núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia“, pretože priamo ohrozuje schopnosť ľudstva produkovať dostatok potravín.
