Grand Canyon je jedným z najznámejších prírodných útvarov na planéte a jeho vznik fascinuje vedcov aj turistov už celé generácie. Tento obrovský kaňon v americkej Arizone nevznikol náhle, ale formoval sa milióny rokov pôsobením vody, vetra a mohutných geologických procesov. Pohľad do jeho stien zároveň odhaľuje takmer dve miliardy rokov histórie Zeme.
Keď sa dnes návštevníci postavia na okraj Grand Canyonu, pozerajú sa na výsledok jedného z najdlhších a najpozoruhodnejších prírodných procesov na našej planéte. Tento gigantický kaňon sa tiahne v dĺžke približne 446 kilometrov a na niektorých miestach dosahuje hĺbku viac ako 1,6 kilometra. Hoci samotná roklina vznikla relatívne nedávno z geologického hľadiska, horniny, ktoré tvoria jej steny, rozprávajú príbeh starý takmer dve miliardy rokov.
Ako vznikol Grand Canyon?
Vznik Grand Canyonu bol výsledkom štyroch hlavných geologických procesov, ktoré prebiehali počas nesmierne dlhého obdobia. Najskôr dochádzalo k usadzovaniu sedimentov v starovekých moriach, púšťach a pobrežných oblastiach. Vrstva za vrstvou sa hromadil piesok, bahno, vápenec a ďalšie materiály, ktoré postupne vytvorili mohutné horninové komplexy.
Neskôr sa vplyvom pohybu tektonických dosiek zdvihla rozsiahla oblasť známa ako Coloradská plošina. Tento proces vytvoril ideálne podmienky na to, aby rieka Colorado začala prenikať cez horninové vrstvy.
Práve rieka Colorado zohrala pri formovaní kaňonu rozhodujúcu úlohu. Jej silný prúd sa postupne zarezával do hornín a vytváral stále hlbšiu roklinu. Následne sa pridali ďalšie prírodné sily, predovšetkým dážď, topiaci sa sneh, vietor a sezónne záplavy, ktoré rozširovali steny kaňonu a dali mu podobu, akú poznáme dnes.
Grand Canyon ukrýva takmer dve miliardy rokov histórie
Jednou z najfascinujúcejších vlastností Grand Canyonu sú jeho vrstvy hornín. Geológovia ich považujú za jednu z najlepších „učebníc histórie Zeme“ na svete.
Najstaršie horniny na dne kaňonu, známe ako Višnuove suterénne horniny, vznikli približne pred 1,84 miliardy rokov. Naopak, najmladšia vrstva nazývaná Kaibabský vápenec má vek približne 270 miliónov rokov.
Zaujímavosťou je, že medzi niektorými horninovými vrstvami existuje obrovská časová medzera. Geológovia odhadujú, že v určitých častiach chýbajú horniny predstavujúce takmer miliardu rokov histórie, ktoré boli dávno odstránené eróziou.
