NASA sa pripravuje na historický návrat ľudí na povrch Mesiaca prostredníctvom misie Artemis III, ktorá je aktuálne plánovaná na rok 2027. NASA chce po viac ako piatich desaťročiach opäť vyslať astronautov na mesačný povrch, tentoraz do doposiaľ nepreskúmanej oblasti južného pólu. Misia predstavuje zásadný krok nielen pre budúcnosť Mesiaca, ale aj pre prípravu pilotovaných výprav na Mars.
Po úspechu bezpilotnej misie Artemis I a pripravovanom prelete okolo Mesiaca v rámci Artemis II sa NASA sústreďuje na najambicióznejšiu časť celého programu Artemis. Artemis III má priniesť prvé pristátie človeka na Mesiaci od roku 1972 a zároveň umožniť vedecký výskum oblastí, ktoré nikdy predtým nenavštívila ľudská posádka.
Čo je misia NASA Artemis III?
Artemis III je prvou plánovanou misiou programu Artemis, ktorá má dopraviť astronautov priamo na povrch Mesiaca. Jej hlavným cieľom je pristátie v blízkosti južného pólu Mesiaca, kde vedci predpokladajú výskyt významných zásob vodného ľadu.
Misia nadväzuje na úspešný testovací let Artemis I z roku 2022 a pripravovanú misiu Artemis II, ktorá má v roku 2026 uskutočniť pilotovaný oblet Mesiaca bez pristátia. Artemis III tak bude prvou pilotovanou výpravou za hranice nízkej obežnej dráhy Zeme od ukončenia programu Apollo.
Významným prvkom celej misie je zapojenie komerčných partnerov. NASA bude pri pristátí astronautov využívať lunárny pristávací systém Human Landing System (HLS), ktorý vyvíja spoločnosť SpaceX na základe upravenej verzie kozmickej lode Starship.
Časový harmonogram misie Artemis III
Návrat ľudí na Mesiac si vyžaduje rozsiahlu prípravu a koordináciu viacerých systémov. NASA preto rozdelila misiu do niekoľkých kľúčových etáp.
V rokoch 2025 až 2026 prebieha testovanie a integrácia všetkých hlavných komponentov vrátane rakety Space Launch System (SLS), kozmickej lode Orion a pristávacieho systému HLS.
Rok 2026 bude patriť misii Artemis II, počas ktorej štvorčlenná posádka absolvuje oblet Mesiaca a otestuje všetky systémy podpory života v reálnych podmienkach hlbokého vesmíru.
V rovnakom období plánuje SpaceX sériu štartov tankovacích lodí Starship na obežnú dráhu Zeme. Tie budú slúžiť na doplnenie paliva lunárnemu pristávaciemu modulu.
Samotný štart Artemis III je podľa aktuálnych plánov NASA očakávaný v roku 2027. Raketa SLS odštartuje z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride a dopraví astronautov na niekoľkotýždňovú misiu k Mesiacu.
Kto poletí na Mesiac v rámci Artemis III?
NASA zatiaľ nezverejnila konečné zloženie štvorčlennej posádky. Očakáva sa, že mená astronautov budú oznámené po úspešnom absolvovaní misie Artemis II.
Agentúra už skôr uviedla, že Artemis III privedie na povrch Mesiaca prvú ženu a prvú osobu inej farby pleti v histórii lunárneho prieskumu.
Po prílete na obežnú dráhu Mesiaca zostanú dvaja astronauti v kozmickej lodi Orion, zatiaľ čo ďalší dvaja sa presunú do pristávacieho modulu HLS a zostúpia na povrch.
Kozmická loď a technológie misie NASA Artemis III
Úspech misie závisí od viacerých technologických systémov, ktoré predstavujú najmodernejšie riešenia súčasnej kozmonautiky.
Space Launch System (SLS)
SLS je najvýkonnejšia raketa, akú NASA v modernej ére vyvinula. Pri štarte generuje približne 9,5 milióna libier ťahu, čo jej umožňuje dopraviť posádku mimo gravitačného poľa Zeme.
Orion
Kozmická loď Orion slúži ako hlavný obytný a návratový modul posádky. Je navrhnutá tak, aby chránila astronautov pred kozmickým žiarením a extrémnymi podmienkami hlbokého vesmíru.
Starship Human Landing System
Špeciálne upravená verzia Starship od spoločnosti SpaceX zabezpečí pristátie astronautov na Mesiaci a ich návrat späť na obežnú dráhu.
Nové skafandre Axiom
Spoločnosť Axiom Space vyvíja novú generáciu lunárnych skafandrov, ktoré ponúknu väčšiu pohyblivosť, lepšiu ochranu pred mesačným prachom a efektívnejšiu tepelnú reguláciu.
Prečo chce NASA pristáť na južnom póle Mesiaca?
Počas programu Apollo pristávali astronauti v oblastiach blízko mesačného rovníka. Artemis III sa vydá na južný pól, ktorý patrí medzi vedecky najzaujímavejšie lokality na Mesiaci.
Nachádzajú sa tu hlboké krátery, do ktorých miliardy rokov nepreniklo slnečné svetlo. Práve v týchto oblastiach sa podľa satelitných meraní nachádzajú zásoby vodného ľadu.
Voda môže zohrávať kľúčovú úlohu pri budovaní trvalých základní. Je možné ju využiť na výrobu pitnej vody, kyslíka na dýchanie aj raketového paliva. Vďaka tomu by budúce posádky nemuseli byť úplne závislé od zásob zo Zeme.
