Slnečné svetlo je základnou súčasťou života na Zemi, no existujú oblasti, kde ho ľudia nevidia celé týždne až mesiace. Tento jav nie je náhodný, ale súvisí s pohybom Zeme a jej sklonom. V nasledujúcom texte sa pozrieme na to, kde slnečné svetlo na dlhý čas mizne, prečo sa to deje a ako sa tomu ľudia prispôsobujú.
Ktorá krajina nemá celé mesiace žiadne slnečné svetlo?
Odpoveď nie je taká jednoduchá, pretože nejde o jednu konkrétnu krajinu, ale o viaceré oblasti v blízkosti pólov. Dlhé obdobia bez slnka sa objavujú najmä v regiónoch za polárnym kruhom, kde nastáva jav známy ako polárna noc.
Typickým príkladom je Svalbard, ktorý patrí Nórsku. Počas zimy tu slnko nevychádza viac než tri mesiace. Podobné podmienky zažívajú aj severné časti Kanady, napríklad región Nunavut, ďalej mesto Utqiaġvik či rozsiahle územia Ruska.
| Región / krajina | Typické obdobie polárnej noci | Trvanie bez slnečného svetla |
|---|---|---|
| Svalbard, Nórsko | koniec októbra – polovica februára | približne 2–4 mesiace bez východu slnka |
| Severná Kanada (Nunavut) | koniec novembra – január | týždne takmer nepretržitej tmy alebo súmraku |
| Utqiaġvik, Aljaška (USA) | koniec novembra – polovica januára | približne 65 dní bez východu slnka |
| Severné Rusko (Murmansk a okolie) | koniec novembra – koniec januára | niekoľko týždňov tmy alebo hlbokého súmraku |
| Časti Fínska a Švédska | december – január | krátkodobá polárna noc alebo veľmi dlhé noci |
| Antarktída (vedecké stanice) | marec – september (južný pól) | až 6 mesiacov nepretržitej tmy |
Všetky tieto oblasti ležia v rámci polárneho kruhu, kde sa v zime slnko nedostane nad horizont. Počas opačného obdobia si však užívajú presný opak – jav nazývaný „polnočné slnko“, keď je svetlo prítomné prakticky nepretržite.
Prečo sa to deje a ako dlho to trvá?
Za týmto javom stojí sklon zemskej osi a obežná dráha planéty okolo Slnka. Keď sa severný alebo južný pól odkloní od Slnka, jeho lúče nedokážu dopadať na danú oblasť, čo spôsobí dlhé obdobie tmy.
Dĺžka tohto obdobia sa výrazne líši podľa geografickej polohy. Na samotných póloch môže tma trvať približne pol roka, zatiaľ čo oblasti bližšie k polárnemu kruhu zažívajú kratšie obdobia bez slnečného svetla. Napríklad na Svalbarde trvá polárna noc približne 84 dní, čo je stále extrémne dlhý čas bez priameho slnečného žiarenia.
Aj počas tohto obdobia však nejde vždy o úplnú tmu. Obloha býva osvetlená hviezdami, mesiacom a často aj javmi ako polárna žiara, pričom vedci hovoria o tzv. astronomickom súmraku. V Antarktíde zas výskumné stanice fungujú celé mesiace bez prirodzeného svetla a sú odkázané na umelé osvetlenie a prísne denné režimy.
Ako ľudia žijú bez slnečného svetla?
Život v takýchto podmienkach si vyžaduje značné prispôsobenie. Obyvatelia severných oblastí si vytvárajú rutiny, ktoré im pomáhajú zvládnuť dlhé obdobia bez prirodzeného svetla.
V mestách ako Longyearbyen sa využíva silné umelé osvetlenie, ktoré napodobňuje denné svetlo. Takéto riešenia pomáhajú regulovať biologické hodiny a znižovať únavu. Veľký dôraz sa kladie aj na fyzickú aktivitu a spoločenský život, keďže izolácia a tma môžu vplývať na psychiku.
Niektoré z najčastejších spôsobov, ako sa ľudia prispôsobujú, zahŕňajú:
- používanie špeciálnych lámp simulujúcich denné slnečné svetlo
- pravidelné športovanie a komunitné aktivity
- dopĺňanie vitamínu D prostredníctvom stravy alebo doplnkov
Zaujímavým momentom je návrat slnka. V mnohých arktických komunitách sa prvý východ slnka po dlhej zime oslavuje ako významná udalosť, čo ukazuje, aký veľký význam má slnečné svetlo pre každodenný život.
Otázka, ktorá krajina nemá slnečné svetlo celé mesiace, vedie k širšiemu pochopeniu polárnych oblastí. Miesta ako Svalbard v Nórsku, sever Kanady, Aljaška či Rusko zažívajú každoročne obdobia, keď slnko nevychádza celé týždne alebo mesiace. Tento jav je prirodzeným dôsledkom pohybu Zeme, no aj napriek tomu sa mu ľudia dokázali prispôsobiť a žiť plnohodnotný život aj bez priameho slnečného svetla.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
