Sputnik 1 bol prvou umelou družicou Zeme a jeho vypustenie navždy zmenilo dejiny ľudstva. Malý kovový objekt na obežnej dráhe dokázal, že vesmír už nie je len predmetom teórie, ale dosiahnuteľnou realitou. Tento moment spustil vesmírny vek a zásadne ovplyvnil vedu, technológie aj globálnu politiku.
Čo bola prvá umelá družica Zeme?
Prvou umelou družicou, ktorú sa ľudstvu podarilo úspešne dostať na obežnú dráhu Zeme, bol Sputnik 1. Vypustil ho Sovietsky zväz 4. októbra 1957 a tým dosiahol historický míľnik, ktorý znamenal začiatok modernej éry prieskumu vesmíru.
Sputnik 1 bol jednoduchý, no prelomový. Išlo o leštenú kovovú guľu približne veľkosti plážovej lopty, vybavenú anténami a rádiovým vysielačom. Napriek svojej jednoduchosti spôsobil celosvetový šok.
Sputnik 1 a začiatok vesmírneho veku
V momente, keď Sputnik 1 začal obiehať Zem, amatérski rádioamatéri po celom svete zachytávali jeho charakteristické „pípnutia“. Tieto signály boli jasným dôkazom, že umelý objekt sa nachádza na obežnej dráhe planéty.
Týmto okamihom sa oficiálne začal vesmírny vek. Prieskum vesmíru už nebol len snom vedcov či námetom sci-fi literatúry, ale reálnou technologickou možnosťou.
Prečo bol Sputnik 1 taký dôležitý?
Pred rokom 1957 bol let do vesmíru čisto teoretickou záležitosťou. Sputnik 1 dokázal, že:
- umelé objekty môžu stabilne obiehať okolo Zeme,
- raketová technológia dosiahla nový stupeň vyspelosti,
- vesmír je novou strategickou a vedeckou hranicou.
Zatiaľ čo v Sovietskom zväze vyvolal obrovské nadšenie, v Spojených štátoch spôsobil vážne obavy z technologického zaostávania.
Technické špecifikácie Sputniku 1
Hoci bol Sputnik 1 skonštruovaný rýchlo a bez zložitej výbavy, jeho technické parametre boli na svoju dobu výnimočné:
- tvar: kovová guľa
- priemer: približne 58 cm
- hmotnosť: okolo 83 kg
- napájanie: batérie s výdržou asi 3 týždne
- obežná doba: približne 96 minút
Jeho signály poskytli vedcom cenné údaje o hustote atmosféry a šírení rádiových vĺn.
Ako prebehol štart Sputniku 1?
Na obežnú dráhu bol Sputnik 1 vynesený pomocou upravenej medzikontinentálnej balistickej rakety R-7. Po úspešnom štarte začal satelit vysielať jednoduché rádiové impulzy, ktoré bolo možné zachytiť po celom svete.
Na obežnej dráhe zotrval takmer tri mesiace, pričom samotný satelit zhorel v atmosfére začiatkom roka 1958.
Medzinárodný geofyzikálny rok a cesta k satelitom
Vypustenie Sputniku 1 úzko súviselo s Medzinárodným geofyzikálnym rokom 1957 – 1958. Vedci vtedy vyzývali štáty, aby skúmali Zem z vesmíru. ZSSR aj USA oznámili plány na vypustenie satelitov, no práve Sovietsky zväz bol rýchlejší.
Hoci boli projekty prezentované ako mierové, mali aj výrazný politický a vojenský význam.
Politický a historický vplyv Sputniku 1
Úspech Sputniku 1 bol pre Sovietsky zväz obrovským víťazstvom. Spojené štáty reagovali urýchlením vlastných programov, masívnymi investíciami do vzdelávania a v roku 1958 založením NASA.
Len o niekoľko mesiacov neskôr, 31. januára 1958, USA vypustili svoj prvý satelit Explorer 1. Tým sa naplno rozbehli vesmírne preteky, ktoré viedli až k pristátiu človeka na Mesiaci.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
