TOP 10

Mieri k Zemi a jeho pohyb nemá vysvetlenie. Vedec tvrdí, že môže ísť o stratenú sovietsku sondu


Nová štúdia výskumníkov z Technologického inštitútu v Georgii zistila, že objekt s označením 1998 KY26, ktorý je považovaný za asteroid blízky Zemi, zrýchľuje spôsobom, ktorý nemožno vysvetliť gravitačným pôsobením Slnka ani planét

Ilustračné foto/ Foto: Pixabay

Podľa informácií portálu DailyMail je jednoducho povedané, že tento údajný vesmírny kameň má pri pohybe našou slnečnou sústavou zrejme ešte nejaký ďalší zdroj energie.

Objekty blízke Zemi sú vesmírne telesá, ktoré obiehajú okolo Slnka a niekedy sa dostávajú pomerne blízko k našej planéte. Záhadný objekt má dĺžku približne 11 metrov, čo je asi veľkosť školského autobusu. Okolo vlastnej osi sa otočí raz za 5,35 minúty, čo je na vesmírne teleso mimoriadne rýchla rotácia.

Hoci sa v súčasnosti nachádza približne 189 miliónov míľ (304 miliónov kilometrov) od Zeme, jeho súčasná dráha ho v roku 2028 privedie do vzdialenosti približne 32 miliónov míľ (51 miliónov kilometrov) od našej planéty. Európska vesmírna agentúra uvádza, že v roku 2039 sa dostane ešte bližšie, a to na vzdialenosť približne 10 miliónov míľ (16 miliónov kilometrov).

Kým väčšina vedcov považuje 1998 KY26 za pomerne malý asteroid, jeho nevysvetliteľné zrýchľovanie viedlo jedného odborníka k odvážnemu tvrdeniu. Podľa neho by záhadný objekt v skutočnosti mohol byť dávno stratenou vesmírnou sondou, ktorá zmizla pred štyrmi desaťročiami.

Profesor z Harvardovej univerzity Avi Loeb vyslovil hypotézu, že objekt je v skutočnosti sonda Phobos 1, ktorú bývalý Sovietsky zväz vypustil v roku 1988.

Sonda sa stratila len niekoľko mesiacov po začiatku svojej cesty k Marsu. Loeb sa však domnieva, že veľkosť a nezvyčajný pohyb objektu 1998 KY26 by mohli byť dôkazom toho, že astronómovia konečne objavili stratenú vesmírnu loď.

Vedci nedokážu vysvetliť jeho nezvyčajné zrýchľovanie. Prvé náznaky, že sa objekt 1998 KY26 pohybuje rýchlejšie, než by mal, sa objavili už v roku 2023. Vedci vtedy analyzovali údaje z teleskopov, ktoré zhromažďovali počas predchádzajúcich 25 rokov.

Dlhodobé merania odhalili malé, ale neustále pôsobenie dodatočnej sily, ktorá postupne menila dráhu objektu inak, než odborníci predpokladali na základe samotného gravitačného pôsobenia.

Nová štúdia leteckých a kozmických inžinierov Korbina Hansena a Masatoshiho Hirabayashiho dospela k záveru, že toto záhadné zrýchľovanie pravdepodobne nie je výsledkom prirodzeného procesu prebiehajúceho vo vnútri asteroidu.

Výskumníci konkrétne vylúčili možnosť, že by zrýchlenie spôsobovalo topenie ľadu na povrchu alebo hlboko pod ním. Pri takomto procese by sa uvoľňoval plyn, ktorý by pôsobil podobne ako prúdový motor a jemne by objekt posúval vpred.

Podľa najnovších zistení publikovaných vo vedeckom časopise Icarus je totiž 1998 KY26 príliš teplý na to, aby sa v podmienkach vesmírneho vákua na ňom mohol dlhodobo udržať vodný ľad.

Dokonca aj najchladnejšie oblasti objektu dosahujú počas jeho obehu okolo Slnka priemerné teploty približne od -47 do -61 stupňov Celzia, prípadne ešte vyššie. Aby ľad dokázal vo vesmíre pretrvávať dlhý čas, musela by jeho teplota zostať približne pod -128 stupňov Celzia.

„Zistili sme, že 1998 KY26 je pravdepodobne dehydratovaný asteroid,“ uviedli výskumníci vo svojej správe zverejnenej tento mesiac.

Ich zistenia tak vylúčili teóriu takzvanej temnej kométy. Tá predpokladala, že sa vo vnútri asteroidu nachádza skrytý ľad, ktorý sa postupne mení na plyn a vytvára jemný pohon. Tento proces by pritom nemusel byť sprevádzaný viditeľným chvostom ani oblakom prachu.

Mohlo by ísť o stratenú sovietsku sondu? Vylúčenie prirodzených vysvetlení ponecháva priestor aj pre hypotézu Aviho Loeba, podľa ktorej záhadný objekt nemusí byť obyčajným 11-metrovým asteroidom obiehajúcim okolo Slnka.

Loeb spolu s Adamom Hibberdom a Adamom Crowlom zverejnili vlastnú štúdiu na vedeckom serveri arXiv. V nej argumentujú, že veľkosť objektu, jeho nezvyčajne vysoká odrazivosť, rýchla rotácia a obežná dráha zodpovedajú vlastnostiam človekom vyrobenej vesmírnej sondy.

Uznávaný fyzik a profesor Harvardovej univerzity vysvetľuje, že zrýchľovanie objektu by mohlo byť spôsobené energiou zo Slnka, ktorá pôsobí na lesklé kovové povrchy a solárne panely sondy Phobos 1.

Tento jav je známy ako tlak slnečného žiarenia. Fotóny dopadajúce na povrch objektu totiž odovzdávajú svoju hybnosť a vytvárajú nepatrnú silu, ktorá ho môže postupne urýchľovať.

Vedci zároveň zistili, že jednoduchý trojrozmerný model sondy Phobos 1 zodpovedá viacerým zmenám jasnosti objektu 1998 KY26, ktoré zaznamenali pozemské teleskopy. Tieto zmeny sa označujú ako svetelné krivky.

„Podobnosť obežnej dráhy objektu 1998 KY26 s dráhou stratenej sondy Phobos 1 naznačuje, že ide o jedno a to isté teleso,“ vyhlásil Loeb.

Japonská sonda sa ho pokúsi preskúmať už v roku 2031. Záhadu by mohla pomôcť vyriešiť pripravovaná japonská vesmírna misia.

Japonská sonda Hayabusa2 by mala v roku 2031 zachytiť objekt 1998 KY26. Na tento účel využije zvyšné zásoby paliva. Ak sa jej to podarí, stane sa prvou sondou zo Zeme, ktorá sa stretne s takýmto malým vesmírnym telesom a podrobne ho preskúma. Hayabusa2 už v minulosti navštívila asteroid Ryugu, odobrala vzorky z jeho povrchu a v roku 2020 ich úspešne dopravila späť na Zem.

Profesor Loeb si od pripravovanej misie sľubuje zaujímavé odhalenie. „Naša predpoveď je, že namiesto ľadovca kamery sondy Hayabusa2 odhalia nápis ‚Vyrobené v ZSSR‘,“ dodal vedec.

b

Sociálne siete

facebook  

Odporúčame

HS-logo

TOPdesat.sk copyright © 2023 | Všetky práva vyhradené

Hore

online geldanlagen geldanlagen

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov