Satelitné pozorovania ukázali, že rozloha morského ľadu v okolí Antarktídy dosiahla 14. septembra maximum iba 17,59 milióna štvorcových kilometrov. Ide o tretie najnižšie zimné maximum zaznamenané modernými meracími prístrojmi
Ilustračné foto/ Foto: Pixabay
Podľa portálu Collin Rug New údaje, na ktoré upozorňujú NASA Earth Observatory a americké Národné centrum pre údaje o snehu a ľade (NSIDC), naznačujú, že zimná ľadová pokrývka na južnej pologuli naďalej zaostáva za historickými hodnotami.
Hoci sa morský ľad v okolí Antarktídy počas južnej zimy prirodzene rozširuje, tohtoročné maximum zostalo výrazne pod úrovňou, ktorú by sme očakávali na základe historických meraní. Zistenia prinášajú ďalší pohľad na meniace sa podmienky v polárnych oblastiach a na procesy, ktoré ovplyvňujú zamŕzanie a topenie oceánov.
Čo ukázali merania zo satelitov?
Vedci každý rok využívajú satelity na sledovanie povrchu Zeme a zaznamenávanie extrémov v polárnych oblastiach. Zimné maximum predstavuje okamih, keď morský ľad dosiahne najväčšiu rozlohu predtým, ako sa v dôsledku otepľovania začne opäť zmenšovať.
Tohtoročná hodnota 17,59 milióna štvorcových kilometrov radí zaznamenané maximum medzi tri najnižšie od začiatku moderného satelitného monitorovania.
Satelitné mapy umožňujú tieto zmeny pozorovať aj vizuálne. Biele oblasti predstavujú miesta s vysokou koncentráciou ľadu, zatiaľ čo tmavomodré plochy označujú otvorenú vodu. Porovnaním jednotlivých období možno sledovať, ako sa ľad počas zimy rozširuje a v teplejších mesiacoch opäť ustupuje.
Prečo sa Antarktída líši od Arktídy?
Obe polárne oblasti prechádzajú sezónnym zamŕzaním a topením, ich geografická stavba je však odlišná. Práve tá ovplyvňuje spôsob, akým sa v nich morský ľad vytvára a rozširuje.
Arktídu tvorí oceán obklopený pevninou. Antarktída je, naopak, kontinent pokrytý ľadom, ktorý obklopuje rozsiahly otvorený oceán.
Tento rozdiel má významný vplyv na sezónne zmeny morského ľadu. V okolí Antarktídy sa môže ľad počas zimy rozširovať ďaleko od pobrežia, pretože mu v tom nebránia rozsiahle pevninské bariéry.
Jeho vonkajšie okraje sa však zároveň dostávajú do kontaktu s teplejšími vodami a pri príchode jari sa môžu rýchlejšie topiť.
V Antarktíde preto dochádza k výrazným rozdielom medzi zimným maximom, ktoré zvyčajne nastáva v septembri, a letným minimom, ktoré pripadá na február.
Čo tieto zmeny znamenajú?
Sledovanie morského ľadu pomáha vedcom lepšie porozumieť sezónnym výkyvom aj dlhodobým zmenám v polárnych oblastiach. Samotné jedno ročné maximum však nestačí na vysvetlenie všetkých príčin ani na určenie dlhodobého trendu.
Rozloha morského ľadu sa mení v závislosti od viacerých faktorov vrátane atmosférických podmienok, oceánskych prúdov a teploty vody. Na posúdenie širšieho vývoja je preto potrebné porovnávať údaje z viacerých rokov.
Satelitné pozorovania zároveň umožňujú verejnosti lepšie pochopiť, aké výrazné rozdiely môžu vznikať na najjužnejšom okraji našej planéty a prečo je dôležité rozlišovať medzi prirodzenými sezónnymi zmenami a dlhodobým vývojom klímy.
