Spotreba vody pri používaní umelej inteligencie je témou, ktorá v posledných rokoch priťahuje čoraz väčšiu pozornosť vedcov aj technologických firiem. Hoci sa môže zdať, že vytvorenie odpovede v chatbote je len digitálny proces, v pozadí pracujú tisíce serverov, ktoré potrebujú energiu aj účinné chladenie. Práve to je dôvod, prečo môže mať aj obyčajný 100-slovný e-mail svoju vodnú stopu.
Spotreba vody pri umelej inteligencii môže byť prekvapivo vysoká
Keď zadáte jednoduchú otázku do chatbota a o niekoľko sekúnd dostanete odpoveď, väčšina ľudí si predstaví iba elektrinu napájajúcu servery. V skutočnosti však v dátových centrách pracujú tisíce výkonných čipov, ktoré pri výpočtoch produkujú veľké množstvo tepla. Aby mohli fungovať spoľahlivo, musia sa neustále chladiť, pričom v mnohých prípadoch sa na tento účel využíva voda.
Najčastejšie citovaný odhad pochádza zo štúdie výskumníkov z Kalifornskej univerzity v Riverside vedených Pengfeiom Lim a Shaoleiom Renom. Podľa ich výpočtov môže vytvorenie približne 100-slovného e-mailu pomocou umelej inteligencie spotrebovať až 519 mililitrov vody, teda približne jednu bežnú pollitrovú fľašu.
Prečo existujú také rozdielne odhady?
Nie všetci odborníci však s týmto číslom súhlasia. Generálny riaditeľ spoločnosti OpenAI Sam Altman v roku 2025 uviedol, že priemerná požiadavka v ChatGPT spotrebuje približne 0,32 mililitra vody, čo je niekoľkonásobne menej než uvádza akademická štúdia.
Rozdiel je spôsobený tým, že jednotlivé analýzy používajú odlišnú metodiku. Niektoré započítavajú iba vodu spotrebovanú priamo na chladenie serverov v dátových centrách, zatiaľ čo iné zahŕňajú aj vodu potrebnú na výrobu elektriny alebo dokonca výrobu polovodičových čipov a ďalších komponentov.
Výsledná spotreba vody preto závisí od toho, čo všetko sa do výpočtu zahrnie.
Ako umelá inteligencia spotrebúva vodu?
Každá požiadavka od používateľa putuje do dátového centra, kde tisíce grafických procesorov spracovávajú obrovské množstvo výpočtov. Takéto čipy sa počas práce výrazne zahrievajú a bez účinného chladenia by sa veľmi rýchlo prehriali.
Práve preto mnohé dátové centrá využívajú vodné chladiace systémy alebo odparovacie chladiace veže, ktoré odvádzajú vznikajúce teplo. Čím výkonnejší model umelej inteligencie je a čím viac používateľov obsluhuje, tým vyššie nároky vznikajú na jeho chladenie.
Záleží aj na tom, kde sa dátové centrum nachádza
Veľkú úlohu zohráva aj geografická poloha. Dátové centrá v chladnejších oblastiach môžu časť roka využívať prirodzené ochladzovanie vonkajším vzduchom, čím výrazne znižujú spotrebu vody.
Naopak, zariadenia umiestnené v horúcich regiónoch, ako sú Arizona, India alebo niektoré časti Blízkeho východu, musia oveľa častejšie využívať odparovacie chladenie, ktoré si vyžaduje podstatne viac vody.
Výrobcovia preto čoraz viac investujú do nových technológií kvapalinového chladenia a efektívnejších serverov, ktoré dokážu spotrebovať menej energie aj vody.
Prečo sa o spotrebe vody pri AI hovorí čoraz viac?
Rozmach umelej inteligencie znamená aj rýchly rast počtu dátových centier po celom svete. Stovky miliónov ľudí dnes denne používajú chatboty, generátory obrázkov či ďalšie AI nástroje a ich popularita naďalej rastie.
S tým súvisí aj rastúca spotreba elektriny a vody. Napríklad spoločnosť Google vo svojej environmentálnej správe za rok 2025 uviedla, že jej dátové centrá počas roku 2024 spotrebovali približne 8,1 miliardy litrov vody. Diskusia sa preto čoraz viac presúva aj na otázku, ako zabezpečiť udržateľnú prevádzku dátových centier najmä v regiónoch, ktoré už dnes zápasia s nedostatkom vody.
Aj keď sa odborníci zatiaľ nezhodujú na presnom množstve vody potrebnom na jednu odpoveď umelej inteligencie, zhodujú sa v jednom – s rastúcim využívaním AI bude efektívnejšie hospodárenie s vodnými zdrojmi jednou z najväčších výziev technologického sektora.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
