Mesiac patrí medzi najvýraznejšie objekty na nočnej oblohe a už od pradávna fascinoval celé civilizácie. Ľudia ho pozorovali voľným okom tisíce rokov, no až v 17. storočí začalo jeho skutočné vedecké skúmanie pomocou ďalekohľadu. Mesiac zároveň výrazne ovplyvňuje Zem, príliv a odliv oceánov aj stabilitu našej planéty.
Jediným prirodzeným satelitom Zeme je Mesiac, ktorý sa nachádza približne 384 400 kilometrov od našej planéty. Už stáročia zohráva významnú úlohu v kultúre, astronómii aj vedeckom výskume. Staroveké civilizácie ho považovali za božský objekt, zatiaľ čo moderná veda sa snažila odhaliť jeho skutočný pôvod a vlastnosti.
Kto objavil Mesiac?
Hoci bol Mesiac známy ľudstvu od nepamäti, prvé významné vedecké objavy o jeho povrchu urobil taliansky astronóm Galileo Galilei.
Koncom roka 1609 a začiatkom roka 1610 použil Galileo vlastnoručne zdokonalený ďalekohľad na detailné pozorovanie Mesiaca. Pri skúmaní jeho povrchu zistil, že Mesiac nie je dokonale hladká guľa, ako si dovtedy mnohí mysleli. Na jeho povrchu objavil hory, údolia a krátery.
Tento objav bol prelomový, pretože spochybnil dovtedajšie predstavy o dokonalosti nebeských telies. Galileo svoje pozorovania publikoval v roku 1610 v diele Sidereus Nuncius alebo Hviezdny posol, ktoré sa stalo jednou z najvýznamnejších astronomických publikácií svojej doby.

Thomas Harriot predbehol Galilea
Zaujímavosťou je, že anglický astronóm Thomas Harriot pozoroval Mesiac ďalekohľadom už v júli 1609, teda niekoľko mesiacov pred Galileom.
Harriot dokonca vytvoril prvé kresby mesačného povrchu. Na rozdiel od Galilea však svoje objavy nepublikoval a nevenoval im väčšiu pozornosť. Práve preto sa za človeka, ktorý objavil Mesiac z vedeckého hľadiska, považuje najmä Galileo Galilei.
Kedy bol Mesiac objavený?
Mesiac nebol objavený v klasickom zmysle slova, pretože je viditeľný voľným okom a ľudia o jeho existencii vedeli od najstarších čias.
Za obdobie vedeckého objavenia Mesiaca sa však považujú roky 1609 až 1610, keď Galileo uskutočnil prvé teleskopické pozorovania jeho povrchu.
Tieto objavy znamenali obrovský pokrok v astronómii. Vedci si začali uvedomovať, že vesmírne telesá nie sú dokonalé a hladké, ale majú podobné fyzikálne vlastnosti ako Zem.
