4. Kozmická megaštruktúra, ktorá je takmer taká stará ako vesmír
Kozmické megaštruktúry – od prázdnych oblastí po superklastre – patria k najväčším známym útvarom vo vesmíre. Medzi ne patria Obrovský oblúk (3,3 miliardy svetelných rokov), Veľký prstenec (4 miliardy) či Veľký múr Herkules–Corona Borealis (až 10 miliárd svetelných rokov). Boötesova prázdnota, „Veľká ničota“, má priemer 330 miliónov svetelných rokov, no obsahuje len okolo 60 galaxií namiesto očakávaných tisícov. Tieto útvary spochybňujú kozmologický princíp, ktorý predpokladá, že štruktúry by nemali presahovať asi 1,2 miliardy svetelných rokov.
Nemožno ich však vysvetliť ako náhodné – skôr naznačujú medzery v našich teóriách. Výnimočná je aj nadkôpa Hyperion, ktorá sa objavila už dve miliardy rokov po Veľkom tresku. Napriek svojmu mladému veku má dĺžku 500 a šírku 200 miliónov svetelných rokov – dvojnásobok rozmerov Mliečnej dráhy a hmotnosť približne 5 000-násobne väčšiu. Takto vyspelá štruktúra v ranom vesmíre je zatiaľ ťažko vysvetliteľná.
3. Hmota, ktorá je staršia ako vesmír
Temná hmota, hoci ju nevidíme, tvorí približne 85 % vesmíru a funguje ako neviditeľné lepidlo, ktoré drží galaxie pokope. Bez nej by sa ich rýchla rotácia dávno roztrhla. Jej prítomnosť dokazujú aj pozorovania: hviezdy na okrajoch galaxií sa pohybujú takmer rovnakou rýchlosťou ako tie bližšie k jadru – čo by nebolo možné, keby gravitácia pochádzala len z viditeľnej hmoty. Napriek jej zásadnej úlohe o nej vieme prekvapivo málo, dokonca ani to, kedy vznikla – niektorí vedci sa domnievajú, že je staršia než samotný vesmír.
Podľa súčasných teórií vznikla temná hmota počas krátkeho obdobia po Veľkom tresku, počas tzv. inflácie, keď kvantové sily prudko rozšírili priestor a vytvorili podmienky pre vznik hmoty a žiarenia.
Niektoré výskumy však naznačujú, že temná hmota môže existovať „odjakživa“. Nikdy sme totiž nepozorovali jej rozpad ani interakciu s bežnou hmotou. Zdá sa, že je buď natoľko stabilná, že sa nemôže rozpadnúť, alebo je s ostatnou hmotou takmer úplne neinteraktívna. Vedci preto odhadujú, že jej životnosť presahuje sto kvadriliónov rokov – približne desať miliónov krát dlhšie, než trvá existovanie vesmíru.
2. Hviezda staršia ako vesmír
Hviezda HD 140283, vzdialená 190 svetelných rokov v súhvezdí Váh, je považovaná za najstaršiu známu hviezdu. Prezývajú ju Metuzalém – podľa biblického najstaršieho človeka. Jej vek sa pôvodne odhadoval na 16 miliárd rokov, teda o viac než 2 miliardy viac, než je vek vesmíru, čo vedcov zmiatlo.
Neskoršie merania znížili odhad na 14,5, potom 14,3 miliardy rokov, no aj to bolo viac, než predpokladaných 13,8 miliardy rokov podľa kozmického mikrovlnného pozadia. Až v roku 2021 bol vek hviezdy prehodnotený na 12 miliárd rokov, čo paradox úplne neodstránilo – nové pozorovania totiž naznačili, že vesmír môže byť mladší, možno len 11,4 miliardy rokov starý.
Jedno z vysvetlení hľadá príčinu v meniacom sa pôsobení temnej energie, ktorá ovplyvňuje rýchlosť rozpínania vesmíru. Nech už je skutočný dôvod akýkoľvek, rozlúštenie záhady hviezdy Metuzalém by mohlo zásadne prehĺbiť naše chápanie pôvodu a vývoja vesmíru.
1. Čierne diery staršie ako vesmír
Prvotné čierne diery mohli vzniknúť už pri Veľkom tresku pred 13,8 miliardy rokov – a ak platí teória Veľkého odrazu, možno sú dokonca ešte staršie. Táto hypotéza naznačuje, že náš vesmír vznikol z kolapsu predchádzajúceho, pričom všetky jeho stopy by zanikli – okrem čiernych dier, ktoré mohli prežiť.
Záhadou sú aj supermasívne čierne diery s hmotnosťou miliónov až miliárd Sĺnk, ktoré sa objavili prekvapivo skoro. Na ich vznik by totiž nestačil čas, ktorý mali prvé hviezdy na zrod, zánik a následný rast čiernych dier do obrovských rozmerov.
Niektorí vedci preto predpokladajú, že pri kolapse predchádzajúceho vesmíru sa čierne diery nezmiešali s hustou hmotou, ale prežili ako malé, izolované „bubliny“. Tie sa po Veľkom odraze mohli stať zárodkami dnešných supermasívnych čiernych dier – pozostatkami dávno zaniknutého vesmíru.
