Topánky leštili olejom, voskom a vetvičkami jarabiny
Na čistenie kožených topánok sa často používala zmes vosku a oleja. Táto zmes pomáhala udržať kožu pružnú a chránila ju pred nečistotami.
Na odstránenie nepríjemných zápachov sa používali sušené bylinky, ktoré sa sypali priamo do topánok. Najčastejšie to bola mäta a šalvia. Tieto bylinky absorbovali vlhkosť a svojou vôňou maskovali nepríjemné zápachy. Niekedy sa do topánok kvapkali éterické oleje alebo sa do nich vkladali brezové vetvičky.
Niektorí aristokrati mali strach z vody
V 14. storočí v Európe niektorí ľudia po mnohých epidémiách začali mať strach z kúpania. Verilo sa, že infikovaný vzduch môže preniknúť cez očistené póry.
Hippokrates už v 5. storočí navrhol celú „teóriu miasmy“, ktorá tvrdila, že choroby ako cholera, mor a iné ochorenia vznikajú v dôsledku „zlého vzduchu“. Preto si dámy utierali telá parfumovanými handričkami a vlhčili si pazuchy a intímne partie ružovou vodou. To znamená, že niektorí aristokrati uprednostňovali kúpanie bez vody.
Bežní ľudia sa kúpali „ako rodina“
Bežní ľudia sa snažili šetriť vodou, preto sa voda v kúpeli opakovane používala. Celá rodina sa kúpala v jednej vani. Historický portál History Collection vysvetľuje, že zvyčajne sa najskôr kúpala v čistom kúpeli hlava rodiny, otec, potom ostatní muži a až potom matka a dcéry v poradí podľa veku.
Ľudia stáli vo vani, namiesto toho, aby v nej sedeli, a polievali sa vodou pomocou naberačky. Iba dojčatá boli úplne ponorené do vody, zatiaľ čo staršie deti boli jednoducho opláchnuté vodou. Ale bez ohľadu na to, aká bola hygiena, stredovek nebol vôbec nudný, to nám verte! Hygiena je veľmi podstatná!
Zdroj: brightside / topdesat
