Hovädzí dobytok
Kravy nevznikli zo dňa na deň. V 18. storočí sa britský farmár Robert Bakewell rozhodol, že kravy potrebujú vylepšiť. Začal ich selektívne chovať, aby boli väčšie, mäsitejšie a celkovo pôsobivejšie ako ich chudobní predkovia, ako napríklad divý biely dobytok v Chillinghame.
Dnes sa belgická modrobiela dostala na úplne novú úroveň. Táto krava je v podstate kulturistka medzi hospodárskymi zvieratami, má totiž dvojnásobok bežnej svalovej hmoty.
Ovce
Dnešné chundelaté farmárske ovce neboli vždy tak rozmaznávané. Predpokladá sa, že sú vzdialenými príbuznými divokých muflónov z Európy a Ázie, v podstate drsného, outdoorového typu. Na scénu prichádza Robert Bakewell (áno, zase on), ktorý mal zjavne slabosť pre zvieracie premeny.
V 18. storočí využil svoje chovateľské kúzlo a vytvoril ovce, ktoré boli nielen väčšie, ale aj jemnejšie v kostiach, chutnejšie v rúne a extra plyšové v prednej časti. Predstavte si menej divokú horskú atmosféru a viac modelov vlny pripravených na mólo.
Losos
Losos mal vždy svoje miesto na stole, či už grilovaný, údený alebo v šaláte. V posledných rokoch sa však losos, ktorý dnes jeme, veľmi zmenil oproti divokým rybám, ktoré poznali naši starí rodičia. Vďaka nadmernému rybolovu sa farmy zapojili do uspokojovania dopytu. To však otvorilo dvere vedeckým vylepšeniam, ako je chov lososov, ktoré dorastajú do oveľa väčších rozmerov ako ich divokí príbuzní.
Sliepky
Kedysi boli sliepky kráľovnými džungle. Dnešné sliepky na farmách sú v podstate zoslabenou verziou červeného džungľového kohúta. Technicky sú to stále rovnaké druhy, len s oveľa menšou pýchou. Kým ich predkovia boli chovaní pre starovekú verziu Fight Clubu (pernatú edíciu), moderné sliepky sa chovajú hlavne pre mäso a vajcia.
A čo nie je až taká zábava? Väčšina z nich žije v priemyselných farmách, natlačená v podmienkach, ktoré by spôsobili, že každý vták by stratil svoje perie. Rozhodne to nie je rozprávka o voľnom výbehu, ktorú si zaslúžia.
