videní: 912
Kolský superhlboký vrt sa preslávil najmä v spojitosti so záhadnou zvukovou nahrávkou, ktorá údajne zachytila zvuky z pekla. Tento Sovietsky projekt superhlbokého vrtu sa stal námetom pre jednu z najznámejších povestí súčasnosti. Množstvo ľudí veľmi rýchlo uverilo nepravdepodobnému príbehu, že niekoľko kilometrov pod zemských povrchom vedci objavili peklo. Práve v súvislosti s tým vám prinášame dvojdielny článok s názvom Sovietsky projekt superhlbokého vrtu.
Projekt Kolského superhlbokého vrtu pripomínal pokus o cestu do stredu Zeme, ale v skutočnosti išlo o sovietsky vedecký prieskum zemskej kôry. Vrt sa nachádza 10 kilometrov západne od mesta Zapoljarnyj. Cieľom vedeckého výskumu bolo preskúmať procesy, ktoré sa odohrávajú v zemskej kôre a objasniť tak vývin tektonických platí, ktoré ju tvoria. Vzorky získané z vrtu analyzovali z pohľadu elektrickej vodivosti, magnetizmu, rádioaktivity, prítomnosti kvapalín, hustoty, tlaku a zmeny tvaru. Bádanie bolo zamerané na výskum hĺbkovej štruktúry geologického Baltského štítu, seizmických odchýlok, termálnych procesov v zemskej kôre, presunov jednotlivých vrstiev zemskej kôry a na výskum fyzikálnych a chemických vlastností hlbších vrstiev zemskej kôry. Z geofyzikálneho hľadiska sa prieskum zameral na litosféru a na zdokonalenie techniky pre geofyzikálny výskum vo veľkých hĺbkach. Miesto vrtu nebolo zvolené náhodne. V tomto mieste sa totiž nachádzajú prvotné horniny zemskej kôry a zároveň ide o hranicu dvoch tektonických platní rozličného druhu, ktoré sa zrazili pred 300 až 400 miliónmi rokov. Vedci sa najviac obávali vysokých teplôt, ktoré sú charakteristické pre spodné vrstvy zemskej kôry.
Miesto je opustené a veža vrtu sa zrútila
Vedec Michael Heinish na začiatku projektu vyhlásil, že počas kontrolného vrtu namerali v hĺbke 4 000 metrov 118 stupňov Celzia. Pôvodne odhadovali, že teplota bude každých 100 metrov rásť o 2,2 stupňa Celzia. Domnievali sa teda, že v hĺbke 11 kilometrov dosiahne teplota 300 stupňov Celzia.
