videní: 418
Rampy pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré dnes väčšinou umožňujú hladký vstup do mnohých verejných budov, nie sú moderným vynálezom.
Starí Gréci stavali podobné kamenné rampy, aby pomohli jednotlivcom, ktorí mali problémy s chôdzou alebo výstupom na schody. Pravda, vtedy chodili na sväté miesta úplne všetci. To robí z tohto bezbariérového prístupu vec staršiu ako 2300 rokov a zároveň ide o najstarší známy dôkaz architektúry navrhnutej tak, aby vyhovovala potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.
Dôkazy o rampách a nájazdoch sa v histórii objavujú stále, ale archeológovia tomu nevenovali veľkú pozornosť. Ľudia majú tendenciu myslieť si, že všetci starí Gréci boli svalnatí a fit, ako ich zobrazovalo toľko maliarov v kresbách a umení. Existuje však veľa indícií o opaku. Sochy a vázy pravidelne ukazujú mužov a ženy opierajúcich sa o palice alebo barle. Skeletálne dôkazy odhalili častú artritídu a ochorenia kĺbov.
Aby sa zistilo, či staroveká grécka architektúra brala do úvahy zdravotné postihnutie, Debby Sneed, archeologička na Kalifornskej štátnej univerzite v Long Beach, hľadala rampy po svätyniach v starovekom Grécku, sledovala uverejnené správy o vykopávkach a osobne navštevovala desiatky svätýň. Sneed sa sústredila na štvrté storočie pred naším letopočtom, keď sa množili svätyne boha Asclepiusa – gréckeho boha liečenia. Zistila, že dve najlepšie zdokumentované liečebné svätyne, na ktoré sa pozerala, boli vybavené viacerými rampami ako iné posvätné miesta.
Napríklad v hlavnej svätyni Asclepiusa v Epidauruse, blízko Atén, viedla k chrámu široká kamenná rampa. Dve ďalšie rampy viedli cez svätyňu. Aj séria menších vedľajších budov má úzke rampy, ktoré sú ale dostatočne široké na to, aby ľudia s bolesťami vyšli hore. Vysoké schody by boli nemotorné pre ľudí, ktorí používajú barle. Aj keď invalidné vozíky neboli vynájdené ďalších 1 000 rokov, návštevníkov liečivých svätýň, ktorí nemohli chodiť, museli niekedy niesť na nosidlách.
Pri osobnej návšteve ale Debby zistila, že často tieto pomôcky neboli súčasťou publikácií. A keď už sa označili za rampy, zväčša išlo o taktickú časť premiestňovania zvierat alebo stavebného materiálu. Ale to je zrejme chyba, pretože zvieratá boli zvyčajné obetované pred chrámom a väčšina gréckych budov rampy nemá, takže to nebola bežná stavebná prax.
Nie každý je ale presvedčený. Katja Sporn, vedúca oddelenia Nemeckého archeologického ústavu v Aténach a autorka článku, ktorý skúma chrámové rampy v gréckom svete, poznamenáva, že rampy sa vyskytujú prevažne v Peloponéze, srdci starovekého Grécka. To pre ňu zvyšuje pravdepodobnosť, že boli regionálnym a relatívne krátkodobým architektonickým trendom. Rampy boli podľa všetkého viacúčelové vymoženosti, ale príde jej nepravdepodobné, že by Gréci stavali rampy s účelom pomôcť tým, ktorí už nevládzu.
Iní hovoria, že výskum je vítaným krokom k lepšiemu pochopeniu toho, ako zdravotné postihnutie formovalo život a budovy v minulosti.
Zdroj: livescience | topdesat
