videní: 465
Mohli by cudzinci, ktorí dýchajú hélium a vodík, žiť na exoplanetách vo vesmíre? Nová štúdia života na Zemi naznačuje, že je to skutočne možné.
Ak by to bola skutočne pravda, znamenalo by to, že by sa život vo vesmíre musel hľadať za planétami s kyslíkom na miestach, ktoré majú zdanlivo nehostinnú atmosféru. Niet pochýb o tom, že kyslíková atmosféra vedie k životu. Koniec koncov, je to to, čo dýchame na Zemi.
Vo vesmíre ale kyslík nie je úplne bežnou látkou. Tvorí asi 0,1 % hmotnosti vesmíru. Oveľa častejší je vodík (92 %) a hélium (7 %). Planétou, ktorá dominuje slnečnej sústave je Jupiter s jeho atmosférou vodíka (90 %) a hélia (10 %). Skalnaté planéty, ako naša Zem, sú iba malou súčasťou hviezdnych systémov.
Pri takejto prevahe vodíka a hélia vo vesmíre by bolo dobré pochopiť, či atmosféra zložená z týchto prvkov môže podporovať život. Vedci zaoberajúci sa touto otázkou vybrali dve formy života Zeme, ktoré by mohli existovať aj bez kyslíka – E. coli, baktéria nájdená vo vnútornostiach mnohých zvierat vrátane ľudí; a obyčajné droždie, resp. kvasnice používané na pečenie chleba a výrobu piva.
Vedecká skupina vzala živé kultúry oboch organizmov a vložila ich do niekoľkých samostatných baniek a atmosféru vo vnútri nahradili inými plynmi. Jedna sada baniek bola naplnená čistým vodíkom, zatiaľ čo druhá bola nahradená čistým héliom. Na kontrolu slúžila tretia sada baniek a bola naplnená normálnym vzduchom.
Skutočnosť, že oba organizmy prežili aj v prostredí čistého vodíka a hélia má však pre astrobiológov potenciálne dôležité následky. Toto zistenie otvára možnosť širšieho spektra biotopov pre život v rôznych svetoch, v ktorých sa zdalo, že život neprežije. Baktéria E. Coli tiež produkovala celý rad odpadových produktov, ktoré už sú na zozname možných biologických podpisov mimozemského života. Ide hlavne o amoniak, metántiol a oxid dusný. Po tejto štúdii bude pre vedcov dôležitá nová otázka – ako zmeniť či posunúť hľadanie na iných planétach?
Zdroj: LiveScience | topdesat
