videní: 594
Ak sa niekto spýta, kde je asi najdaždivejšie miesto na Zemi, čo by ťa napadlo ako prvé? Dažďové pralesy alebo možno Anglicko? Prekvapivo to je v Indii.
Podľa Guinessovej knihy svetových rekordov je najdaždivejšie miesto, tzn. z najvyššími priemernými ročnými zrážkami, dedina Mawsynram. Nachádza sa na severovýchode Indie a podľa získaných údajov tam ročne naprší takmer 12 000 mm zrážok.
Mawsynram sa nachádza vysoko v indických kopcoch Khasi a je priamo v centre teplého a vlhkého vzduchu, ktorý sa sem nesie z Bengálskeho zálivu. Väčšina dažďov padá počas monzúnového obdobia, ktoré trvá každý rok približne od apríla do októbra.
Konečná rýchlosť kvapky závisí od jej veľkosti. Vodné kvapky v oblakoch majú len asi 20 mikrónov a padajú asi rýchlosťou 1 cm / sekundu. To je zvyčajne vyvážené stúpaním, takže dažďový oblak zostáva na oblohe. Najväčšie možné dažďové kvapky sú široké 5 mm a dopadajú na zem rýchlosťou 32 km / hod. Francúzska štúdia z roku 2008 odhadla, že na vyťaženie 12 milwattov z dažďovej kvapky môžeš použiť piezeoelektrické zariadenia, ktoré pri pohybe generujú energiu. Za rok by si nazbieral menej ako 0,001 kWh na meter štvorcový, čo je dosť na napájanie diaľkového ovládania.
Dážď je priateľ naše Zemegule
Vzduch je zložený z 78 % dusíka a rastliny ho potrebujú na svoj rast. Plynný dusík je chemicky veľmi stabilný, pretože je vyrobený z dvoch atómov, ktoré si navzájom vytvárajú silné väzby. Prerušenie týchto väzieb si vyžaduje veľa energie, aby mohli reagovať. Blesk môže túto potrebnú energiu poskytnúť, prerušiť väzby a nechať voľné atómy dusíka, aby sa spojili s kyslíkom v atmosfére.
Výsledné zlúčeniny sa nazývajú dusičnany, ktoré sa ľahšie rozpúšťajú v dažďovej vode ako plynný dusík. Väčšina rastlín pritom nemôže využívať plynný dusík, ale dusičnany áno. Z tohto dôvodu je dážď obzvlášť vhodný na hnojenie rastlín. Takže ak chceš byť trocha ekologický a želáš si, aby ti prestala doma všetka zeleň umierať, šup šup zbierať dažďovú vodu.
Zdroj: ScienceFocus| topdesat
