videní: 908
Prinášame druhé pokračovanie článku o záhade v Atlantiku – Sargasovom mori. Nazrite s nami do ekosystému tohto jediného mora svojho druhu spoločne s nami.
Hustú plávajúcu vegetáciu tvorí predovšetkým riasa rodu Sargassum natans. Nazýva sa aj morská cezmína a hroznovica a v dvoch veciach sa výrazne líši od ostatných chalúh – nie je závislá od pobrežných skalísk, kde sa pôvodne vyskytovala, a rozmnožuje sa delením. Každý puk, ktorý sa vytvorí na rodičovskej rastline, sa môže po uvoľnení samostatne vyvíjať a ďalej sa rozmnožovať.
Potravinový reťazec v Sargasovom mori vychádza práve z tejto riasy. Mikroskopický planktón – drobné organizmy, ktoré poskytujú potravu napríklad vráskavcovi obrovskému a sleďom – tu žiť nemôže, pretože voda je priteplá. V Sargasovom mori sa však vyvinulo jedinečné spoločenstvo živočíchov žijúcich na chaluhách alebo v ich blízkosti.
V štrbinách vejárovitých listov chalúh žijú sedavce a ďalšie drobné živočíchy, ktoré si z vody filtrujú potravu. Miestami sa zdá, akoby chaluhy pokrývala pleseň – v skutočnosti sú to machovky, drobní obyvatelia vôd od trópov až po póly. Väčšinou sa vyvíjajú z oplodnených vajíčok, ale v Sargasovom mori sa rovnako ako ich hostiteľská chaluha oddeľujú od rodičov už celkom vyvinuté mladé jedince. Machovky si tykadlami zhŕňajú do úst potravu ako končatinami. Keď však prehltnú veľa, stanú sa ťažšími, chumáč chaluhy ich neunesie a klesne pod vodu – machovky čaká smrť v hlbinách Atlantiku. Lepšie sa na porastoch chalúh darí malým krabom, krevetám a garnátom – tie vylezú na bezpečnejšie miesto, keď sa chumáč začne potápať.
V Sargasovom mori je máločo také, ako to na prvý pohľad vyzerá, pretože mimikry je pre mnohé živočíchy jediným obranným prostriedkom. Napríklad garnáty majú na sebe biele škvrnky, aby pripomínali machovky, a štíhle ryby nazývané morské ihly vyzerajú ako konáriky chalúh. O Sargasovom mori by sme mohli pokračovať, pretože je studňou zaujímavostí a podmorského sveta – možno nabudúce.
