videní: 975
Okolo roku 1200 vznikla predkolumbovská inská ríša. Jej centrom sa stalo peruánske Cuzco. Keď sem v roku 1532 vpadol španielsky dobyvateľ Pizzaro, presahovala dĺžka inskej ríše 3 000 kilometrov. Jej územie sa ťahalo pozdĺž tichomorského pobrežia a hrebeňa Ánd, od ekvádorského Quita až po rieku Maule v dnešnom Chile. Žilo v nej okolo 12 miliónov ľudí. Posledného inského cisára Atahualpu vlákali do Pizarrovho tábora, zajali a nakoniec sa zmocnili celej inskej ríše.
V čase najväčšej slávy inskej ríše – okolo roku 1500 – patrilo do rodiny najvyššieho z Inkov 500 osôb. Panovník bol absolútnym monarchom. Vládol pevnou, niekedy aj krutou rukou spoločnosti, v ktorej sa dodržiavala prísna hierarchia. V celej ríši platili jednotné zákony. Financie získaval štát z daní, ktoré v hotovosti vyberali miestni guvernéri. Občania mali rôzne povinnosti, ako bolo roľníctvo či vykonávanie vojenskej služby.
Intiho, najvyššieho boha Inkov, zobrazovali ako muža, ktorého hlavu tvoril zlatý terč – a ten symbolizoval Slnko. Mamu Quillu, Lunu, znázorňovali ako strieborný terč s ľudskou tvárou. K ďalším bohom patrili „stvoriteľ“ Viracocha, boh dažďa Apu Illapu, Matka Zem a duchovia jazier a vôd. Vieru v týchto bohov vykynožili Španieli, ktorým sa modloslužobníctvo protivilo.
Inkovia sa preslávili zlatotepeckými a striebrotepeckými dielami. Na mnohých miestach (ako napríklad v Cuzcu) sa našli rozprávkovo krásne predmety zhotovené z týchto drahých kovov. Aj keď predmety zhotovené z týchto drahých kovov. Aj keď Hiram Bingham v Machu Picchu objavil veľa predmetov z bronzu, obsidiánu a keramiky, na nijaký zlatý ani strieborný predmet nenatrafil.
O umení inských remeselníkov svedčí aj drevená nádoba nazývaná ker’o. Inkovia najprv vyrezali do dreva obrysy motívov a potom ich zafarbili. Tak zobrazili rôznych bohov inského panteónu. K hlavným symbolom patrili kukuričné klasy, ktoré doteraz tvoria hlavnú zložku potravy väčšiny domorodých juhoamerických Indiánov. Z takýchto nádob sa možno pilo kukuričné pivo.
Potomkovia Inkov dodnes žijú v Andách. Tvoria asi 45 percent populácie Peru. Živia sa prevažne pestovaním rôznych plodín a pasením dobytka. Hovoria jazykmi skupiny kečua.
