videní: 4.4K
Rozprávkové mesto Samarkand, ktoré leží na križovatke starých obchodných ciest, láka už vyše dvetisíc rokov básnikov, pútnikov a v neposlednom rade aj pustošiteľov, ktorí doň prichádzali cez púšte a hory strednej Ázie. Na slnku sa ligocú bohato vyzdobené mešity a minarety a celé mesto žiari ako jediný, v okolitej rovine z diaľky viditeľný zlatý maják. Pozrite sa s nami na ligotavé mesto Samarkand aspoň „prstom na mape“.
V staroveku a stredoveku sa v Samarkande križovala hodvábna cesta z Číny do Stredozemia s obchodnou cestou, ktorá spájala Indiu so západom. Jeho názov vyvoláva predstavu vzdialených krajín, veľkého bohatstva a exotického tovaru. Inšpiroval básnikov ako boli Marlowe, Milton, Keats a Goethe.
Samarkand, jedno z najstarších miest strednej Ázie, býval oázou, kam privádzali vodu kanálmi z rieky Zeravšan. Pôvodne sa volal Marakanda a bol hlavným mestom Sogdiany, ktorá bola súčasťou Perzskej ríše Achajmenovcov. V roku 329 pred našim letopočtom ho pri výprave do Indie dobyl macedónsky kráľ Alexander Veľký. Neskôr sa Samarkand postupne dostal pod nadvládu Turkov, Arabov a Peržanov, ale najväčší vplyv na jeho osudy mali opakované nájazdy kočovných armád v stredoveku.
Prvú takúto inváziu viedol Džingischán („vládca všetkého sveta“), pôvodne bezvýznamný náčelník, ktorému sa po čase podarilo ovládnuť všetky mongolské kočovné kmene. Potom obrátil pozornosť na národy usadené za hranicami a začal s dobyvateľskými a ničivými výpravami. Tak postupne, ale rýchlo vznikla veľká ríša – mongolská ríša, ktorá siahala od Jadranského mora až k Tichému oceánu.
Samarkandskému Registanu dominovalo až do 17. storočia Ulugbegovo teologické učilisko. Vtedy tu Uzbeci postavili ďalšie dve. Jedným bola madrasa Šérdor.
Mongoli mali vynikajúcu jazdu. Kým im velil Džingischán, nikto ich nezastavil. Po spustošení Pekingu v roku 1215 sa Džingischán zmocnil Hodvábnej cesty a v roku 1221 obľahol Samarkand. O sto rokov neskôr, keď mesto navštívil arabský cestovateľ Ibn Battúta, ležalo ešte stále v troskách. Pokračujeme druhou časťou článku.
