videní: 882
Pokračujeme druhou časťou článku o Potále, alebo ak chcete – Budhovej hore, ktorá je právom klenotom hlavného mesta Tibetu – Lhasy. Táto impozantná stavba bola pred očami Západu dlhú dobu ukrytá.
Od roku 1391 až do čínskej okupácie v roku 1951 politicky i duchovne ovládali Tibet dalajlámovia, ktorí však v období 1717 až 1911 boli podriadení čínskym vladárom. Lhasa bola strediskom lamaizmu, zmesi tibetského budhizmu a miestneho náboženstva bon. Opevnený palác dalajlámov, dnešnú Potálu, postavili v 17. storočí na mieste hradu, ktorý pred tisíckami rokov vybudoval prvý výbojný kráľ Tibetu Songcän Gampo. Po niekoľkonásobnom zničení a obnove pôvodného paláca nariadil piaty dalajláma (1617 až 1682), aby postavili komplex, ktorý poznáme dnes – palác v ďalšom paláci. Vonkajší Biely palác, pomenovaný podľa múrov nabielených vápnom, stavitelia dokončili v roku 1648. vnútorný Červený palác, ktorý ma múry tmavočervené, dostavali takmer o polstoročie neskôr, v roku 1694. medzitým piaty dalajláma nečakane zomrel. Aby sa robotníci mohli sústrediť na prácu, zatajili im správu o jeho smrti. Sprvu im oznámili, že je chorý, a neskoršie, že sa „stiahol zo sveta, aby mohol celý čas bdenia venovať meditácii“.
Budhisti veria, že sa do každého nového dalajlámu vteľuje bódhisattva Avalókitéšvara osmoruký pán súcitu, stvárnený na ústrednej mandale obrazu.
Potála je labyrintom maľovaných ambitov, drevených a kamenných schodísk a bohato vyzdobených modlitebných miestností, v ktorých je uložených takmer 200 000 sôch s nevýslovnou hodnotou. Dnes pripomína skôr múzeum a svätostánok, kedysi však vedela uspokojiť všetky potreby mníchov, ktorí v nej bývali. V Bielom paláci žili, mali v ňom kancelárie, seminár a tlačiareň. Ako štočky používali ručne vyrezávané drevené dosky. Papier si vyrábali z kôry lykovca, ktorú namáčali vo vode a drvili medzi kameňmi. Kašu potom rozotierali a sušili na hustej drôtenej sieti, napnutej na drevenom ráme. Vznikol tak smotanovo sfarbený pevný papier s hrubým povrchom. Pokračujeme treťou časťou článku.
