videní: 1.1K
Starobylý Jeruzalem je vzácny pre židov, kresťanov i moslimov. Svedčia o tom zástupy pútnikov, ktorí sa prechádzajú po jeho uličkách. O Jeruzaleme sa toho už popísalo skutočne veľa. Napriek tomu však veríme, že pre vás – našich čitateľov – prinesieme opäť niekoľko zaujímavostí. Poďme na prvú časť trojdielnej série.
Medzi múrmi jeruzalemského starého mesta, ktoré pred 4 storočiami prestacal osmanský sultán Sulejman Nádherný, sú tri najvýznamnejšie sväté miesta troch významných monoteistických vyznaní: Západný múr (známejší pod označením Múr nárekov), chrám Božieho hrobu a Skalný dóm. V prastarom Jeruzaleme sa stretávajú tri významné svetové náboženstvá: judaizmus, kresťanstvo a islam.
Jeruzalem bol iba malým mestečkom na pahorku v Judejskej púšti, keď ho kráľ David okolo roku 1005 pred našim letopočtom dobyl z rúk Jebúsejcov a vyhlásil za hlavné mesto Izreala, kráľovstva, ktoré napokon siahalo na juhu až po Červené more a na severe po rieku Eufrat. Keď Davidov syn Šalamún postavil v jeho múroch prvý chrám a uložil doň kamenné tabuľky s desiatimi prikázaniami, ktoré prevzal kedysi Mojžiš, stal sa Jeruzalem pre Židov svätým mestom.
V roku 587 pred našim letopočtom obliehal Jeruzalem Nabukadnezar, vládca Babylonskej ríše, najväčšej v západnej Ázii. Zničil Šalamúnov chrám a odvliekol Židov do zajatia do Babylonu. Keď sa neskoršie Židia z exilu vrátili, vybudovali okolo roku 520 pred našim letopočtom nový chrám, ktorý pretrval ďalších päť storočí. Bolo to v období, keď Izraelu vládli rôzne cudzie mocnosti. V roku 19 pred našim letopočtom obnovil chrám Herodes Veľký. Jeho meno zostane navždy spojené s vraždením neviniatok. Biblia totiž tvrdí, že nariadil vyvraždiť celú generáciu chlapcov v dojčenskom veku – dozvedel sa totiž, že sa narodilo dieťa, ktoré sa malo stať židovským kráľom. Chrám stál až do roku 70 nášho letopočtu – vtedy ho po židovskom povstaní Rimania zničili. Pokračujeme druhou časťou článku.
-Aerial-Temple_Mount-(south_exposure).jpg){kind=link}