videní: 2.2K
Prinášame záverečnú časť článku s názvom Zlom San Andreas ako časovaná bomba? O litosferických doskách, ktoré sa tiahnu naprieč celou zemeguľou už bolo povedané dosť, taktiež sme sa v predošlých článkoch pozreli na najsilnejšie, najslabšie a bez prístrojov citeľné zemetrasenie z pohľadu Richterovej stupnice. Vedeli ste, že táto stupnica bola pomenovaná po americkom geológovi Charlesovi Richterovi, ktorý žil a pôsobil v rokoch 1900 až 1985? Dosť bolo čísiel, poďme naspäť k zlomu San Andreas.
Medzi dvoma typmi zón sú ešte medzi zóny, v ktorých takisto možno zaznamenať výraznú tektonickú aktivitu, i keď menšiu než v pevných zónach. Mesto Parkfield, ktoré leží medzi San Franciscom a Los Angeles, spočíva práve na medzi zóne a tu možno každých 20 až 30 rokov očakávať zemetrasenie až do šiesteho stupňa Richterovej stupnice. Práve v tejto časti Kalifornie sa zemetrasenia opakujú s veľkou pravidelnosťou.
Geológovia odhadujú, že od roku 200 nášho letopočtu došlo v Kalifornii k 12 veľkým otrasom, ale na zlom San Andreas sa pozornosť sveta obrátila až po ničivom zemetrasení v spomínanom roku 1906. epicentrum bolo priamo v San Franciscu a škody zaznamenali na sever i juh od mesta do vzdialenosti neuveriteľných 640 kilometrov. V priebehu niekoľkých minút sa zem na miestach zlomu posunula až o šesť (!) metrov – padali ploty a stromy, popraskali cesty a potrubia, takže nefungoval ani vodovod. Preto požiare, ktoré zemetrasenie v San Franciscu vyvolalo, zúrili neobyčajne dlho.
Geologické poznatky i technika sú teraz úplne inde, ako boli v minulosti, takže meracie prístroje ustavične monitorujú tlak vody u pohyby pod povrchom zeme. Vedci trvdia, že seizmická aktivita pred väčším zemetrasením počas niekoľkých rokov mierne stúpa, takže budúce otrasy sa dajú predpovedať o niekoľko hodín ba dokonca dní vopred. Aj architekti a stavbári už s možnosťou zemetrasenia rátajú a budovy a mosty navrhujú tak, aby posuny zeme do určitej sily vydržali. Preto zemetrasenie v San Franciscu v roku 1989 poškodilo hlavne staršiu zástavbu a moderné mrakodrapy zostali nedotknuté. Energia, ktorá vzniká trením pozdĺž zlomu, sa postupne zhromažďuje, takže sila budúceho zemetrasenia z roka na rok nepozorovane stúpa.
