videní: 1.4K
Neprístupné africké Mesačné hory zabaľujú mraky, takže ich asi 300 dní v roku z úpätia vôbec nevidieť. Keď sa oblaky konečne zdvihnú, objavia sa impozantné zasnežené štíty, pod ktorými aj bežné rastliny dorastajú do obrovských rozmerov.
Počas svojej poslednej expedície do Afriky v roku 1888 táboril angloamerický novinár a cestovateľ henry Stanley na vlhkom a zahmlenom juhozápadnom brehu Albertovho jazera a zrazu sa mu naskytol vzácny pohľad. Hmla sa odsunula na juhovýchod a pred Stanleym sa začal vynárať „krásne strieborný oblak veľmi čudného tvaru, ktorý zrazu dostal rozmery i vzhľad vysokej zasneženej hory“.
Stanley už predtým počul o Mesačných horách, o ktorých sa grécky matematik a zemepisec Ptolemaios (90 až 168 nášho letopočtu) domnieval, že v nich pramení Níl. Legendy potom tieto hory spojili so vzdialeným pohorím Ruwenzori. Stanley sa len prizeral, ako sa hmla rozplýva, až si uvedomil, že to nie je len fatamorgána, ale „naozajstná hmatateľná hora s vrcholom prikrytým snehom… Zrazu som pochopil, že to musí byť Ruwenzori.“
V roku 1906 naskicovala talianska expedícia, ktorú viedol vojvoda z Abruzzi, prvú mapu tohto pohoria. Ruwenzori tvorí 120 km dlhý hrebeň, ktorý sa ťahá pozdĺž zairsko-ugandskej hranice od severovýchodu na juhozápad. Ruwenzori síce leží len 50 km na sever od rovníka, ale vzhľadom na nadmorskú výšku vrcholky pokrýva večný sneh. Deväť ruwenzorských vrcholov presahuje 4877 metrov a najvyšší z nich, Margherita (Ngaliema), meria 5 119 metrov. Na rozdiel od iných východoafrických hôr – Kilimandžára a Mt. Kenye – pohorie Ruwenzori nemá vulkanický pôvod. Mohutné tektonické pohyby po zlomoch na západnom okraji Východoafrickej priekopy zdvihli tieto žulové vrcholy asi pred 2 miliónmi rokov.
V miestnom africkom jazyku znamená Ruwenzori „privolávač dažďa“, čo je veľmi príznačný názov, pretože pohorie ovplyvňuje podnebie rozsiahlej oblasti. Pokračujeme druhou časťou článku s názvom Ruwenzori: Miesto, kde aj obyčajné rastliny majú gigantické rozmery.
