videní: 1.5K
Zástancovia teórie o stanici 211 berú vážne to, čo údajne prehlásil v roku 1943 Karl Dönitz: Nemecká ponorková flotila s hrdosťou postavila pre vodcu v inej časti sveta Šangri-La, nedobytnú pevnosť. Pokračujeme druhou časťou článku z mini série Nacisti a Antarktída.
Stanica 211 sa údajne nachádza v hore nepokrytej ľadom v Mühlingových-Hoffmannových horách v Novom Švábsku. Buechner a ďalší autori tvrdia, že výprava do Antarktídy z rokov 1946 až 1947 vedená admirálom Byrdom bola v skutočnosti vojenská invázia na kontinent s cieľom zničiť nacistickú baštu na južnom póle. Dokonalejšia nacistická technika vraj Byrda premohla a donútila k ústupu.
Buechner sa nezmieňuje o stanici 211, ale o inom mieste v rovnakej oblasti. Posádka údajne zložila náklad na úpätí ľadovca v Mühlingových-Hoffmannových horách, zakopala ho hlboko v ľade a zakryla ochranným oceľovým plechom. Tu však ide o výmysel. Znamenalo by to, že posádka objavila jednu z mála oblastí nepokrytých šelfovým ľadom, potom sa odvážila hlboko do vnútrozemia a preniesla tam so sebou tonu ocele. Okrem technických problémov si treba uvedomiť, že v niektorých oblastiach Antarktídy napadne za rok až 18 metrov snehu. Po štvrť storočí by bol náklad tak zasypaný, že by ho nebolo možné vytiahnuť. Zmysel nedáva ani to, vliecť sa do oblasti bez ľadu a následne náklad zakopať v ľade. Ak by niečo takéto skutočne existovalo, stanica 211 by bola ako skrýša nacistických pokladov ďaleko uveriteľnejšia.
Byrdova výprava na južný pól skončila katastrofálne. Zraneniami, smrteľnými úrazmi a minimom kladných výsledkov. Všetky prípady úmrtí a zranení je možné pričítať nehodám, aj keď autori konšpiračných teórií pripisujú haváriu lietadla so znakom George 1 protilietadlovej paľbe nacistov snažiacich sa udržať Američanov v patričných medziach. Predstava, že by nacisti v Antarktíde dokázali odraziť americkú inváziu v plnom rozsahu, je samozrejme číre fantazírovanie. Pokračujeme treťou časťou mini série.
Zdroj: stoplusjednicka| topdesat
