videní: 1.3K
V roku 1972 bola v Berlíne objavená lebka a prehlásená za Bormannovu. Nachádzala sa na stavenisku iba pár metrov od miesta, kde ju údajne pochoval poštár na dôchodku Albert Krumnow – vtedy ešte ako vojak v aktívnej službe. Experti lebku porovnali s dentálnymi záznamami a potvrdili, že patrí Bormannovi. Prinášame záverečnú časť článku s názvom Konšpirácie o Martinovi Bormannovi.
V čeľusti sa našli sklenené časti a stopy kyseliny kyanovodíkovej, z čoho môžeme súdiť, že rozhrýzol ampulku s jedom. Inými slovami, spáchal samovraždu, podobne ako Hitler, Eva Braunová, Goebbels, Himmler a Göring. Možno Kempka s Axmannom vedeli, že sa zabil sám, ale radšej predstierali, že zomrel hrdinskejším spôsobom.
V roku 1973 západonemecký súd oficiálne prehlásil Bormanna za mŕtveho a pre mnoho ľudí, vrátane Wiesenthala, to znamenalo koniec úvah o tom, či prežil. V roku 1998 boli na lebke uskutočnené testy mitochondriálnej DNA a potvrdili, že sa skutočne jedná o lebku Bormanna. Výsledky testovania boli zverejnené v roku 2003.
Niektorí ľudia však mali dojem, že lebka síce priniesla odpovede, ale taktiež vyvolala nové otázky. Kam sa podeli ostatné ostatky Bormannovho tela? Prečo trvalo tak dlho, než sa našla? A prečo sa uskutočnil len test mitochondriálnej DNA miesto kompletných testov DNA?
Na lebke boli taktiež dva nápadne neobvyklé rysy. Jeden odhalil stopy zubárskej práce pomocou techník, ktoré sa vyvinuli až v 50. rokoch. Druhou anomáliou je, že lebku pokrývala červená hlina, ktorá nepochádza z Nemecka, ale je bežná v určitých častiach Paraguaja.
Tieto výsledky vedcom len pridali na starostiach. Napovedajú, že lebka je Bormannova, a jasný dôkaz o samovražde kyanovodíkom podporuje tézu, že zomrel v roku 1945. Viac menej uvedené anomálie nasvedčujú tomu, že mohol prežiť a nejaký čas pobudnúť v Paraguaji, prípadne tam i zomrel. Možno zomrel v roku 1972 a niekto sa postaral o to, aby sa jeho lebka našla v Nemecku. Pravdepodobnejšie je však vzhľadom aj na ďalšie iné skutočnosti predsa len to, že Bormann zomrel v máji v roku 1945. Vzhľadom k určitým nejasnostiam však nemožno úplne vylúčiť, že je najvyšším nacistickým predstaviteľom, ktorý unikol smrti a zajatiu. O jeho osude nebudeme mať istotu pravdepodobne už nikdy.
