II. svetová vojna

Nemecké ponorky 2. svetovej vojny: 4. časť

Nemecké ponorky

videní: 290

Pokračujeme záverečnou – štvrtou časťou článku s názvom Nemecké ponorky 2. svetovej vojny. Protokoly amerického námorníctva sú vcelku deravé. Spravidla dávali za pravdu verzii, že nemecká ponorka ostala na dne mora po dobu 66 dní. Taktiež sa zhodovali v tom, že ponorka nakrátko zastavila na Kapverdských ostrovoch a potom musela pokračovať iba s jedným funkčným motorom.

Rovnako ako v prípade U- 530, aj oneskorený príchod U- 977 do Argentíny podnietil množstvo konšpiračných teórií z pera novinára Szabóa a jeho napodobovateľov. Veľkej obľube sa tešila predstava, že jedna alebo dve ponorky – či dokonca celý konvoj ponoriek – prepravovali Hitlera s Evou Braunovou, Bormanna a ďalších nacistických pohlavárov. A taktiež aj dohady, že prevážali ulúpený poklad a tajné dokumenty.

Na rozdiel od Wermutha sa Schäffer nezbavil palubných del, nezničil palubný denník a ani osobné dokumenty členov posádky. Dostupné dôkazy nasvedčujú tomu, že ohľadom pozoruhodnej plavby prevažne pod vodou hovoril pravdu.

Ako sa zdá, tajomná plavba ponorky pod Schäfferovým velením je skôr nevšedný námornícky výkon ako maskovanie skrytého účelu. Na druhej strane sa ťažšie vysvetľuje Wermuthove chovanie a úmyselné ničenie dôkazov.

Francúzska tlačová kancelária Agence France-Presse 25. septembra 1946 oznámila: „Neustále zvesti o činnosti nemeckých ponoriek v oblasti Ohňovej zeme medzi najjužnejším cípom Latinskej Ameriky a Antarktídou sa zakladajú na skutočných udalostiach.“

Francúzsky plátok France-Soir popísal nezvyklé stretnutie s nemeckou ponorkou skoro dva roky po skončení vojny takto:

Takmer poldruhého roka po ukončení nepriateľstva v Európe zastavila islandskú veľrybársku loď Juliana veľká nemecká ponorka. Juliana sa pohybovala v oblasti Antarktídy neďaleko Falkland, v tom sa na hladinu vynorila nemecká ponorka a vztýčila oficiálnu nemeckú smútočnú vlajku – červenú s čiernym lemom.

Veliteľ ponorky vyslal v gumenom člne zástupcov, tí nastúpili na palubu Juliany a po kapitánovi Heklovi požadovali časť čerstvej zásoby potravín, a to rozkazovačným tónom, takže nebolo rozumné odporovať.

 Nemecký dôstojník hovoril anglicky a za potraviny zaplatil v dolároch. Naviac kapitána tejto lode upozornil na polohu množstva veľrýb a Juliana na ne neskôr skutočne narazila.

Neskôr táto historka kolovala aj na internete. Nie je však pravdivá. Islandskí rybári nikdy nevolili v antarktických vodách a islandská loď menom Juliana sa nikdy nevyskytovala. Podozrivé je aj kapitánovo meno, pretože Hekla je názov sopky na Islande.

Zdroj: Wiki topdesat

b
Komentáre
Hore

online geldanlagen geldanlagen