videní: 1.1K
Pokračujeme treťou časťou článku s názvom Let Nemcov do New Yorku a Michiganu. V Air Progress z novembra a decembra 1965 sa nachádza zmienka o lete Ju- 390 nad Michiganom a New Yorkom. Znalec letectva a bývalý redaktor RAF Flying Review William Green historku o transatlantickom lete zopakoval aj v knihách Warplanes of the Second World War (Vojnové lietadlá druhej svetovej vojny) a Warplanes of the third Reich.
V správe Osmej leteckej armády USA z roku 1945 sa popisuje, ako zajatý nemecký špecialista na fotografickú techniku tvrdil, že Ju- 390 letel z Mont De Marsan do vzdialenosti 19 kilometrov od New Yorku. Podľa nej fotografoval panorámu mesta. Iný dôstojník luftwaffe to potvrdil a dodal, že Ju- 390 dokázal letieť 32 hodín bez doplnenia paliva.
História Ju- 390 nie je úplne jasná. Podľa väčšiny historikov letectva sa prvý skúšobný let uskutočnil buď v auguste alebo októbri v roku 1943. Nech je to už akokoľvek, je veľmi nepravdepodobné, že by ho uskutočnila Kreislingová.
Iní uvádzajú január 1944. Tento dátum je podľa všetkého vierohodnejším nežaugust či október 1944. Hovorí sa, že lietadlo nemohlo letieť do Ameriky a späť, pretože mu nevystačili pohonné látky. Táto námietka však neobstojí, keďže tento stroj mal bez dotankovania dvakrát dlhší dolet, ako sa tvrdilo.
Sporné je taktiež to, koľko lietadiel typu Ju- 390 bolo v skutočnosti zostrojených. Panuje všeobecná zhoda, že iba dva, zatiaľ čo Kreislingová podľa Newsoma tvrdila, že jedenásť. Avšak historik letectva Manfred Griehl v nemeckých archívoch zistil, že sa ich do júna 1944 vyrobilo sedem a do mája 1944 si ich luftwaffe objednalo celkom 111.
V sedemdesiatych rokoch Albert Speer prezradil novinárovi a spisovateľovi Jamesovi P. O’Donnellovi, že jedno lietadlo Ju- 390 letelo v roku 1944 do Japonska. Pokiaľ to je pravda bola by to podobná vzdialenosť ako pri dotyčnom lete do New Yorku a potvrdilo by to, že vzdušný prieskum nad východným pobrežím Ameriky bez doplnenia paliva bol v skutočnosti možný. Pokračujeme záverečnou časťou článku.
