II. svetová vojna

Xérum 525: Neuveriteľná tajná zbraň druhej svetovej vojny. 1. časť

Xérum 525: Neuveriteľná tajná zbraň druhej svetovej vojny.

videní: 1.9K

Xérum 525 alebo ak chcete – červená ortuť – je prapodivná látka, ktorá sa dostala do povedomia verejnosti v období chaosu po skončení studenej vojny. O jej existencii sa vedú veľké spory, a dokonca ešte viac polemík existuje o jej pôvode a chemickom zložení. Údajne je to klasická výbušnina schopná vytvárať jadrové štiepenie bez nutnosti atómovej bomby. Prinášame ďalší zaujímavý článok z obdobia druhej svetovej vojny – tentokrát dvojdielny.

Ruskí vedci tvrdia: „Je to prášok tmavočervenej farby. Ale ožarujeme ho v jadrovom reaktore, a tým sa premieňa vo veľmi ťažkú kvapalinu.“ Tieto ruské zdroje taktiež uvádzajú, že červená ortuť sa dá používať k vybuchovaniu jadra plutónia, a teda ku „zvýšeniu účinnosti štiepenia“.

Červená ortuť vraj dokáže fungovať aj „u veľmi malého typu jadrovej hlavice“. To však nie je možné, pokiaľ sa použije bežný urán a riadené strely s plutóniovou jadrovou hlavicou. Existujú rôzne výklady chemického zloženia. Podľa správy KGB ide o „ortuťnatú soľ antimónu“ testovanú v reaktore v Dubne, ktorý je „vhodný pre implantáciu stroncia, cézia a iných izotopov do materiálu“.

Bulharskí vedci látku analyzovali, vyvodili záver, že ide o červenú ortuť, a identifikovali ju ako zlúčeninu ortuti a telúru. Vedci z Južnej Afriky dospeli k inému záveru. Podľa nich bola použitá oxidačná zlúčenina ortuti a antimónu „uprostred s uránovou tyčou“.

Britský fyzik Frank Barnaby sa z ruského výskumu dopracoval k tomu, že oxidačná zlúčenina ortuti a antimónu sa rozpustila v bežnú kovovú ortuť, aká sa používa v teplomeroch. Potom bola vložená do puzdra, a to asi na 20 dní do stredu jadrového reaktoru. Po intenzívnom bombardovaní neutrónmi a možno po pridaní katalyzátorov sa materiál premenil vo veľmi hustú a čerešňovo červenú kvapalinu.

Podľa článku z Pravdy z roku 1993 je červená ortuť „supervodivá látka používaná k výrobe veľmi presných výbušnín do konvenčných a jadrových pum, povrchov nezistiteľných rádiolokátorom a samo navádzacích hlavíc“. Pokračujeme druhou časťou článku.

Zdroj: Wiki | topdesat

b
Komentáre
Hore
// Infinite Scroll $('.infinite-content').infinitescroll({ navSelector: ".nav-links", nextSelector: ".nav-links a:first", itemSelector: ".infinite-post", loading: { msgText: "Načítavajú sa nové články...", finishedMsg: "Ľutujeme, nie sú ďalšie články" }, errorCallback: function(){ $(".inf-more-but").css("display", "none") } }); $(window).unbind('.infscr'); $(".inf-more-but").click(function(){ $('.infinite-content').infinitescroll('retrieve'); return false; }); $(window).load(function(){ if ($('.nav-links a').length) { $('.inf-more-but').css('display','inline-block'); } else { $('.inf-more-but').css('display','none'); } }); $(window).load(function() { // The slider being synced must be initialized first $('.post-gallery-bot').flexslider({ animation: "slide", controlNav: false, animationLoop: true, slideshow: false, itemWidth: 80, itemMargin: 10, asNavFor: '.post-gallery-top' }); $('.post-gallery-top').flexslider({ animation: "fade", controlNav: false, animationLoop: true, slideshow: false, prevText: "<", nextText: ">", sync: ".post-gallery-bot" }); }); });

online geldanlagen geldanlagen