videní: 743
Pokračujeme piatou časťou článku z minisérie Atentát na Hitlera, ktorý sa odohral len pár minút po tom, čo sa Hitler z inkriminovanej pivnice vzdialil a útok prežil.
Mnoho ľudí sa stále domnieva, že možno práve pocit neúspechu Besta viedol k vytvoreniu konšpiračnej teórie, ktorá bola už v roku 1969 vyvrátená. Best o Elserovi, v tej dobe už mŕtvom, čo sa samozrejme Bestovi hodilo, tvrdil, že keď boli ako väzni v koncentračnom tábore Sachsenhausen, povedal mu, že si ho najali, aby za úplatok 40 000 švajčiarskych frankov zabil nacistických odpadlíkov. Toto tvrdenie je čistý nezmysel.
Dá sa pochopiť, že keď Best knihu vydával, o spiknutí nacistov sa skoro nič nevedelo. V roku 1952 vyšla Hitlerova klasická biografia od britského historika Alana Bullocka, a keďže nemal k dispozícii iné zdroje, de facto len prebral Bestove tvrdenia. Pre neskorších historikov však žiadne také ospravedlnenie neexistuje. Od sedemdesiatych rokoch boli vo všeobecnosti k dispozícii primárne pramene a tie jasne ukazovali, že či už Elser konal sám, alebo nie – na toto sa ešte v rámci minisérie pozrieme – určite nemal nacistických komplicov a nacisti ho neplatili.
Aby toho zmätku nebolo málo, Best si ešte písal nepublikovaný denník plný nápadne odlišnej interpretácie jeho konania ale aj ďalších aspektov doby. Taktiež denník jeho manželky protirečí tomu, čo písal v nezverejnených zápiskoch on. Napríklad tvrdí, že Elser bol členom Strasserovej Čiernej fronty, čo zas iní úplne vyvracajú. Ďalej uvádza, že sa Elser stretol so Strasserom vo Švajčiarsku, a pritom je pohyb oboch mužov dôkladne vystopovaný, a je jasné, že sa nikdy nestretli. Podľa Besta bol Strasser strojcom spiknutia a za účelom jeho realizácie sa spolčil s Elserom.
Myšlienku, že Best je dôveryhodným zdrojom informácií o Elserovi, jednoducho historici vyvracajú. Nespočetne krát bol prichytený pri protirečeniach či klamstvách a všetko, čo napísal nemožno brať vážne.
Ostáva však otázka, prečo Best o Elserovi klamal. Existujú tu dva dôvody. Jedným je to, že sa britský agent snažil zakryť svoju neschopnosť, a druhým, že tým chcel zakryť britský podiel na atentáte. O britskej účasti existuje veľmi málo priamych dôkazov, za to sú vierohodnejšie, než sa všeobecne tvrdilo. Elserov plán pravdepodobne nebol výsledkom zapojenia tajnej služby, avšak táto možnosť bola zapudená príliš skoro. Čo sa týka Strassera, neexistuje ani len najmenší dôkaz, že sa do akejkoľvek časti prípravy na atentát zapojil. Táto predstava bola len výplodom nacistického stihomamu. V záverečnej – šiestej časti – sa spoločne pozrieme na to, či konal Elser sám.
