videní: 1.6K
Podľa štatistík je takmer každý rodič presvedčený, že svoje deti poučuje a vychováva správne. Ale v skutočnosti to nie je až také jednoduché a trestať deti by si mal vždy s ohľadom na všetky okolnosti. Dospelí väčšinou nevedia kontrolovať svoje emócie a trestajú svoje deti viac, než si zaslúžia. To má na ne negatívne dôsledky – u detí sa rozvíjajú obavy a zvyky, ktoré im môžu v budúcnosti skomplikovať život. Každý trest má byť taký, aby nepôsobil negatívne na sebavedomie dieťaťa. Odporúčania odborníkov ti môžu pomôcť vyriešiť aj zjavne neriešiteľné situácie.
1. Ak dieťa nemalo zlé úmysly, nemalo by byť potrestané
Väčšinou sa deti nesnažia nikomu ublížiť, len chcú objavovať všetko nové okolo. A ak sa dieťa snaží len učiť, malo by byť podporované, aj keď jeho činy viedli k niečomu zlému. To isté platí pre situácie, ktoré boli úplné náhody. Pochop dieťa a povedz mu, ako napraviť vzniknutú situáciu. Ak budeš trestať deti za nehody, riskuješ, že sa stanú nerozhodnými. Ako dospelí nebudú možno schopní robiť vlastné rozhodnutia a možno nebudú ani veľmi zodpovední.
2. Návrh a príkaz sú dve rôzne veci
Väčšinou si rodič myslí, že tradičné spôsoby výchovy sú správne. Rodičia zmýšľajú asi takto: “Naši rodičia to tiež tak robili.” “Pretože to, čo žiadam je správne…” Avšak existuje obrovský rozdiel medzi vetami “Teraz by ste nemali hrať hry.” a “Nehrajte teraz hry.” Prvá je návrh a druhá príkaz. Trestať deti by si mal len ak si im nariadil niečo robiť. Trestať dieťa, ktoré ide proti návrhu, je kontraproduktívne. Môže uňho spôsobiť, že v dospelosti bude chcieť vyhovieť všetkým návrhom ľudí okolo seba, pretože sa bude báť následkov.
3. Trestať by si nemal pod návalom emócií
Ak dieťa nechce poslúchať, niektorí rodičia sa tak rozhnevajú, že sa nevedia ovládať, aj keď svoje dieťa milujú. Často to spôsobujú prehnané očakávania. Ak tieto očakávania dieťa neplní, rodič je nespokojný. Tieto emócie by mali byť potlačené. Ak je dieťa citlivé, môže mať neskôr problémy kvôli každému kriku či zvýšenému hlasu a byť závislé od vyššie postavených osôb.
4. Trestať dieťa na verejnosti je neprijateľné
Dieťa, ktoré verejne potrestáš, je v rozpakoch a nahnevané. Psychológovia neodporúčajú ani populárne frázy ako: “Čo na to povedia ostatní?!” Mimochodom, podobný zlý vplyv má aj verejné odmeňovanie dieťaťa. Ak je príliš chválené na verejnosti, môže byť arogantné. Ak je na verejnosti často trestané, môže sa cítiť ponižované a očakáva, že situácia sa bude opakovať. V dospelosti sa môže stať osobou, ktorá sa príliš spolieha na to, čo si myslia ľudia okolo a na ich názory, čo môže negatívne ovplyvniť jeho vlastné rozhodnutia.
5. Ak hrozíš deťom trestom, mal by si aj naozaj trestať
Ak rodič dieťaťu prisľúbi trest, mal by ho aj dodržať. Hrozba, ktorú si dieťaťu len prisľúbil, je horšia, ako samotný trest. Deti sa rýchlo naučia, že rodičia len sľubujú a prestanú tomu dôverovať. Ich systém hodnôt môže byť týmto narušený. Ťažko chápu rozdiel medzi dobrým a zlým, pretože nemajú regulačný systém. Rovnako je to aj so sľúbenou odmenou.
6. Ak nevieš, kto je vinný, potrestaj všetkých
Viem, znie to zvláštne. Ak však nevieš, ktoré z detí je vinné, nemal by si potrestať iba jedno z nich. Ak ide o situáciu, kedy je tvoje dieťa s kamarátom, cudzie deti by si kritizovať nemal. Avšak ak vyparáti niečo s bratom či sestrou a bolo to naozaj vážne, mali by byť potrestaní všetci. Ak to tak neurobíš, potrestaná osoba by sa mohla stať obetným baránkom aj v budúcnosti. A ostatné deti budú mať pocit imunity.
7. Deti by mali byť potrestané iba za súčasné chyby, nie za priestupky z minulosti
Jedno z najdôležitejších pravidiel výchovy detí je: Potrestať – odpustiť – zabudnúť. Dieťa, ktoré je neustále trestané za chyby z minulosti, nemôže byť silným človekom. Možno sa bude báť robiť nové veci. Môže byť preňho tiež zložité poučiť sa z vlastných chýb. Namiesto toho, aby svoje chyby eliminovali, budú si ich stále pripomínať. Ak sa dozvieš niečo zlé, čo urobilo tvoje dieťa v minulosti, nemal by si ho trestať. Jednoducho mu iba vysvetli, čo urobilo nesprávne.
8. Trest by mal byť adekvátny k veku dieťaťa a k jeho záľubám
Systém trestu by mal byť jasný a vyvážený. Nedávaj deťom rovnaký trest za zlé známky a rozbité okno. Malé veci – malé tresty, veľké veci – veľké tresty. Tiež by si mal vziať v úvahu vek a záľuby dieťaťa. Ak rado trávi čas na počítači, obmedziť mu ho bude dobrý trest. Ak však tvoje dieťa počítač nepoužíva, asi by si mal nájsť vhodnejší trest. Dieťa, ktoré vždy dostáva ten istý trest za rôzne veci, nemôže v sebe budovať dobrý systém morálnych hodnôt, pretože nedokáže rozpoznať rozdiel medzi významom vecí.
9. Nepoužívaj nevhodné a urážlivé slová
K tomu dochádza, ak je človek príliš nahnevaný. Mnoho rodičov ani nepostrehne, že to robí. Psychológovia odporúčajú používať neutrálnu slovnú zásobu. Citlivé deti môžu mať po urážkach problém so sebavedomím. Môžu si zapamätať obdobie, kedy ich matka alebo otec používali takéto nevhodné slová na ich osobu. A pri dievčatách je to omnoho vážnejšie.
Zdroj: Brightside | topdesat
