Zaujímavosti

Halley a záhady vesmírnych telies: 2. časť

Halley a záhady vesmírnych telies

videní: 302

Pokračujeme druhou časťou článku našej trojdielnej série s názvom Halley a záhady vesmírnych telies. O E. Halleymu sme si povedali v rámci prvej časti a v druhej časti sa budeme venovať predovšetkým počiatkom kozmológie. Nezabudneme sa však pozrieť aj na racionálny prístup. Poďme na to.

V staroveku existovalo presvedčenie, že na základe vzájomnej polohy Slnka, Mesiaca, planét a ďalších úkazov na nebeskej klenbe možno predpovedať budúcnosť. Tieto primitívne a nepresné astrologické začiatky založené na poverčivosti rozšírili predstavu, že nečakané a nelogické zjavenie kométy musí oznamovať nejakú udalosť. Nevedelo sa, čo to má byť, ale predpokladalo sa, že to bude nečakané a výnimočné, keďže takéto vesmírne telesá nevidno na oblohe bežne.

Práve preto betlehemská hviezda (o ktorej sme už taktiež písali samostatný článok), dnes považovaná za jedno z prvých pozorovaní Halleyho kométy, predpovedala príchod Mesiáša. V roku 1066 sa zjavila niekoľko mesiacov pred napadnutím Anglicka normanskou armádou Viliama I. Dobyvateľa. Dokonca aj v rozvinutejšej dobe v roku 1456 panovalo presvedčenie, že kométa, ktorú videli o tri roky skôr, je znamením Božieho zavrhnutia, keď sa Konštantínopola zmocnili Turci.

Okrem toho možno spomenúť aj iné kométy, predznamenávajúce dôležité okamihy dejín, ako napríklad zavraždenie Júlia Cézara (stalo sa tak v roku 44 pred našim letopočtom) alebo úmrtie kráľa Akvitánska a cisára Franskej ríše Ľudovíta I Pobožného ( v roku 840), ktorý bol synom a jediným dedičom Karola I. Veľkého. Prelety komét ľudí dokonca inšpirovali k výrobe nadprirodzených zbraní: kameňov, kotúčov, dýk a mečov, ktoré bohovia posvätili na boj s nepriateľmi. Uznávaný vedec a autor jednej z prvých známych encyklopédií Plínius Starší patril medzi najhorlivejších zástancov spomínaného presvedčenia. Keďže sa kométy vždy spájali s tragickými udalosťami na miestach, kde ich pozorovali, niet sa čo čudovať, že sa európski vedci do ich skúmania nehrnuli.

Počas renesancie nastala zmena vo vnímaní reality. Východiskom zmýšľania boli postuláty antických filozofov, ktoré tvorili základy skúmania prírodných fenoménov. Aristoteles bol posledným antickým učencom, ktorý vytvoril nové postupy skúmania vesmíru a nahradil nimi staré, naivné a poverčivosťou ovplyvnené úsudky, založené na nadprirodzenej moci nebeských telies. Pokračujeme treťou časťou článku.

Zdroj: Wiki | topdesat

b
Komentáre
Hore

online geldanlagen geldanlagen