videní: 1.5K
V dávnej minulosti sirény vábili spevom námorníkov a požierali ich. Spolovice zvery a spolovice ľudské bytosti zvádzali chlapov a privádzali ich do záhuby. Ich mámivému spevu sa dobrovoľne oddalo mnoho z nich.
Tieto morské nymfy boli napoly ženami a napoly vtákmi (nie rybami, ako sa zvykne uvádzať). Aj keď sa básnici nezhodujú na ich počte, uvádza sa, že boli tri: Parthenopé, Legeia a Leukosia. Námorníkov lákali na tri návnady – hudbu, víno a lásku. Žili v strmých skalách neďaleko talianskeho pobrežia. Podľa bájí ich na obludy premenila bohyňa Demeter ako trest za to, že dopustili unesenie jej dcéry Persefony. V jednej z najznámejších epizód Odysey sa Odyseovi podarí sirény premôcť vďaka varovaniu čarodejnice Kirké. Poradila mu toto: „Priplavíš sa k sirénam, ktoré spevom vábia všetkých mužov, ktorých stretnú. Ten, kto sa k ním nerozvážne priblíži a začuje ich hlas, už nikdy neuvidí manželku ani deti.“ Aby Odyseus čarám odolal, nech sa priviazať k stožiaru a ostatným nariadil, aby si zaliali uši voskom a nepočuli tak zvodný spev. Vďaka týmto opatreniam nemohol on ani nikto z posádky podľahnúť smrtonosnému vábeniu.
Podobne ako v Egypte, kde sa verilo, že duše mŕtvych majú podobu vtáka s ľudským telom, tak aj sirény boli spájané s dušami zomrelých. Hádam preto prežila viera v tieto bytosti niekoľko storočí. Kresťanstvo prevzalo spomínané pohanské predstavy a mierne ich pozmenilo. V stredoveku ich nazývali morskými alebo vodnými vílami a v mravouke predstavovali jednoznačný symbol smilstva. Niekedy ich zobrazovali s rozdvojeným chvostom. Už neboli nebezpečné len pre námorníkov, ale ako nymfy zla prinášali skazu každému, kto im podľahol. Sirény začali byť vnímané ako nebezpečné zvodkyne, pred ktorými bolo treba chrániť veriacich.
Neskôr sa ich hriešna povesť začala vytrácať a nahradila ju neobyčajná zvedavosť, s ktorou sa ich ľudia snažili vypátrať. V 18.storočí sa v britskej tlači objavila správa o náleze tohto tvora na pobreží britských ostrovov. Báje o sirénach sú súčasťou viacerých európskych kultúr a baskická nie je výnimkou. Podľa baskických bájí majú tieto nymfy vlastný zvláštny jazyk, ktorému rozumejú len námorníci. Postupne sa vede darí spochybňovať domnelé stretnutia. To ale nezmenšuje nadšenie z týchto krásnych stvorení. Dôkazom toho je, že pomenovanie siréna sa udomácnilo v množstve jazykov ako symbol ženského zvádzania a vášne.
