videní: 1.4K
V Británii 5. a 6. storočia, pustošenej nájazdmi Sasov a rozdelenej do nespočetného množstva malých kráľovstiev, vládol kráľ Artuš hradu Kamelot. Rozprávanie o jeho živote a dejinách jeho kráľovstva sa však zakladá viac na legendách než na skutočných historických faktoch.
V prvej časti článku sme sa pozreli na vcelku zložitú genézu dejín Britských ostrovov, ktoré v minulosti sužovali rímske légie. Po ich odchode sa však situácia zmenila. Každý, kto by čakal mier, ostane sklamaný. Po vytvorení jednotlivých vojvodstiev sa vojna rozpútala medzi nimi navzájom. A presne tu sa zrodila legenda o Kráľovi Artušovi, panovníkovi hradu Kamelot.
Pôvod a smrť kráľa Artuša neboli nikdy objasnené. Podľa legendy bol za kráľa korunovaný potom, ako sa mu podarilo vytiahnuť meč Excalibur zo skaly, na ktorej bol nápis: „Kto z tohto kameňa meč vytiahne, bude kráľom Anglicka podľa práva i podľa rodu.“
Podľa knihy Dejiny Britov historika Nennie z roku 826 bol Artuš náčelníkom bojovníkov. Pravdepodobne bol bývalým rímskym dôstojníkom, ktorý mal dostatočné znalosti z umenia boja, aby si získal rešpekt bezuzdných keltských bojovníkov. Kelti sa potrebovali zjednotiť po nepríjemnej skúsenosti kráľa Guthrigena, ktorý sa v roku 449 pokúsil vytvoriť spojenectvo so Sasmi, ale tí ho nakoniec podviedli. Podľa Nennia Artušovi sa okolo roku 456 podarilo zhromaždiť okolo seba keltských bojovníkov. Tento rok je však diskutabilný, ak zoberieme do úvahy dobové kroniky, podľa ktorých Guthrigena, resp. Voltigera zosadil z trónu Aurélius a po znovunadobudnutí kráľovstva Uther, pričom Uther splodil Artuša až potom, ako sa po smrti brata stal sám kráľom.
Nennius píše, že Kelti na čele s Artušom bojovali proti barbarským nájazdom až do veľkého víťazstva v bitke pri Badon hill, ktorá sa podľa Waleských análov odohrala v roku 518. za najdôležitejší dokument, ktorý zaznamenáva činy kráľa Artuša, sa považuje dielo Dejiny britských kráľov. Napísal ho waleský biskup Saint-Asaph Geoffrey z Monmouthu medzi rokmi 1330 až 1336, ktorý tak isto odkazuje na Merlina. Toto dielo malo obrovský vplyv nielen na artušovú literatúru, ale aj na britských historikov, ktorí až do 14. storočia považovali niektoré činy spomínané v diele za pravdivé. Artuš sa spolu s manželkou Guineverou a rytiermi, s ktorými založil rád okrúhleho stola, usadil na hrade Kamelot.
