videní: 2.7K
Homér, ktorý žil v 9. storočí pred našim letopočtom, bol grécky epický básnik, najvýznamnejší spisovateľ všetkých čias. Jeho menu a dielu sa dostalo veľkej slávy a počas mnohých storočí bol inšpiráciou pre rôzne mýty, príbehy a legendy, pričom nestratili nič zo svojej pôvodnej sily. Stále je však o tejto legende mnoho opradených tajomstiev a pochybností.
Grécko-rímska ikonografia označila vznešenú bradatú tvár slepého starca za Homéra. Je to výzor, ktorý sa pripisuje básnikovi, autorovi dvoch eposov, Iliady a Odysey. Ich lyrická a rozprávačská hodnota je aj po tisícky rokov od ich vznikov stále živá a inšpiratívna. Okolo autora a jeho diela sa vytvoril spor pomenovaný ako homérska otázka, ktorý sa vedie o tom, či Homér skutočne jestvoval a či bol naozaj autorom dvoch eposov gréckej epiky.
Aj keď sa o Homérovom živote nič nevie, viacero miest antického Grécka, ako napríklad Kolofón, Quinas, Izmir, Eos, Cymera, sa hlásilo k tomu, že sú kolískou rapsódií. Podľa jedného prameňa bol Homér príslušníkov Iónov a narodil sa v Izmire, čo potvrdzuje aj bádateľ Georg Finsler, ktorého výskum je založený na jazykových znakoch Homérových diel. Hovorí sa aj to, že Homér prežil svoj život na ostrove Chios a zomrel na ostrove Íos.
Tvrdenie Herodota, otca dejepisu, že Homér žil približne v polovici 9. storočia pred našim letopočtom, sa nikdy nepodarilo vyvrátiť. Pokladalo sa za pravdivé až do roku 1670, keď francúzsky opát F. Hédelin d’Aubignac vydal dielo Akademické dohady, v ktorom polemizoval o Homérovom jestvovaní,. Na základe nejednotnej skladby Iliady prišiel k záveru, že epos bol vytvorený z viacerých starších básní, pochádzajúcich z rôznych období, ktoré boli pôvodne ústne tradované a neskôr boli zozbierané ako rapsódie.
Tú istú hypotézu o Homérovi ako o kolektívnom pseudonyme presadzoval aj Nemec Friedrich A. Wolf v diele Prolegomena ad Homerum, vydanom v roku 1795. Wolf popieral Homérovu existenciu na základe skutočnosti, že nevedel písať a bez toho nebolo možné zachovať eposy takého rozsahu.
Neskoršie štúdie, ktoré sa zakladali na viac – menej dôveryhodných archeologických a historických výskumoch, však nakoniec prijali Homérovú existenciu ako potulného rapsóda a dokonca aj potvrdili jeho výzor slepého starca.
