videní: 1.4K
Pokračujeme druhou časťou článku o záhadnom nerozluštiteľnom písme rongorongo. V prvej časti sme sa pozreli na strašidelné sochy s názvom moai, ktoré obývajú Veľkonočný ostrov. Ich hodnota je skutočne nevyčísliteľná.
Pracovné prostriedky, ktorými disponovali stavitelia tej doby, spočívali len v základných kamenných nástrojoch, drevených valcoch a živcových rezných nástrojoch. Živec sa získaval prirodzeným spôsobom zo sopky. Tajomstvo práce s takými veľkými predmetmi pravdepodobne spočíva v tom, že vytesávali sochu priamo v lome, a keď bolo dielo hotové, premiestnili ho pomocou drevených valcov.
Najdôležitejšou historickou pamiatkou je však rongorongo, dávna forma písma, zachovaná na vyrytých textoch. Sú to za sebou idúce znaky, ktoré tvoria slová. Parné riadky sú napísane zľava doprava, pričom prvý riadok a všetky nepárne riadky sa píšu v opačnom smere. Takýto jedinečný spôsob zápisu núti počas čítania do neustáleho pohybu očí, teda posunku, ktorý bol pravdepodobne súčasťou akéhosi rituálu. V textoch sa tiež objavujú ľudské a zvieracie siluety. Dodnes sa vedú debaty, do akej skupiny by sme mali zaradiť rongorongo: abeceda, ideogramy alebo hieroglyfy. Ani nemeckému vedcovi Thomasovi Barthelovi, ktorý od roku 1950 zasvätil svoj život dešifrovaniu tohto písma, sa nepodarilo vniesť doň viac svetla. Rongorongo je jediným písaným jazykom Oceánie. Nemožno mu uprieť grafickú nápaditosť rezov na dreve a harmóniu, ktorá vládne všetkým znakom a riadkom, z ktorých sa tieto podivuhodné texty skladajú.
Filológovia a antropológovia z celého sveta sa márne snažili dešifrovať záhadné hieroglyfy. Americký antropológ Steven Fisher, odborník na jazyky v Tichom oceáne, ich považuje za druh ódy na vesmír, ktorý často tvorili kňazi obývajúci ostrov v 18. Storočí. Slovo rongorongo dokonca prekladali ako óda alebo modlitba, keďže tieto termíny im slúžili na to, aby veriacim vysvetlili záhadu stvorenia. Podľa tohto autora obyvatelia Veľkonočného ostrova prostredníctvom 120 prvkov vytvorili až 2 000 ideogramov. Poznatky a výklad tohto písma sa stratili v dôsledku prírodných katastrof v období medzi rokmi 1862 – 1863, ktoré zdecimovali obyvateľstvo.
