videní: 2.3K
Jedným z interných návrhov Francúzska je, aby predali svoje “rodinné šperky”, a tak pomohli pokryť náklady spojené s pandémiou. Predali by Mona Lisu?
Mona Lisu poznáme aj pod menom Lisa Gherardini. Ide o manželku florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo. Alebo teda o obraz talianskeho renesančného umelca Leonarda da Vinciho, ktorého vznik je datovaný približne do obdobia rokov 1503 – 1505.
Leonardo začal pracovať na obraze počas svojho druhého pobytu vo Florencii, pravdepodobne v roku 1503, a prácu dokončil asi o tri alebo štyri roky neskôr. Toto svoje dielo si výnimočne obľúbil a pri svojich cestách ho brával vždy so sebou. Tak sa v roku 1516 obraz dostal do Francúzska, kam Leonardo pricestoval na pozvanie kráľa Františka I., aby pracoval na zámku Clos Lucé blízko kráľovho sídla v Amboise. Napokon František I. obraz kúpil do svojej zbierky. (Nie je jasné, či obchod zrealizoval sám Leonardo alebo až jeho dedič, gróf Francesco Melzi.)
Niekedy po Leonardovej smrti boli odrezané krajné časti z oboch strán obrazu. Pôvodne bola Mona Líza znázornená medzi dvoma stĺpmi, ako o tom svedčia staré kópie. Okraje základní týchto pôvodných stĺpov si možno všimnúť aj dnes. Obraz bol umiestnený v zámku Fontainebleau, neskôr ho Ľudovít XIV. nechal vystaviť vo svojom zámku vo Versailles. Po Francúzskej revolúcii bol prevezený do Louvru. Napoleon ho nechal v roku 1800 umiestniť v spálni svojej manželky v Palais des Tuileries, o štyri roky bol však vrátený do Louvru. Počas francúzsko-pruskej vojny v rokoch 1870 – 1871 bol obraz z bezpečnostných dôvodov odvezený z Louvru a ukrytý niekde na území Francúzska.
Až do polovice 19. storočia obraz nebol nijako zvlášť známy. Až nastupujúca vlna symbolistov priniesla obrat a umelci začali s Monou Lisou spájať svoje predstavy o ženskej tajuplnosti. Naplno to vyjadril kritik Walter Pater, keď vo svojej eseji o Leonardovi z roku 1867 Monu Lisu opísal ako mýtické stelesnenie večnej ženskosti, ktoré je „staršie než kamene, medzi ktorými sedí“ a ktoré „už mnohokrát zomrelo a pozná tajomstvá hrobu“.
Stephan Distinguin, zakladateľ francúzskej technologickej spoločnosti, v nedávnom rozhovore pre časopis naznačil možný predaj slávnej maľby Mony Lisy. Cena by sa ale musela vyšplhať riadne vysoko, pretože francúzska krajina by potrebovala na zotavenie sa minimálne 50 miliárd EUR. Podľa BBC vírus zasiahol najväčšie hospodárske subjekty vo Francúzsku – najmä cestovný ruch, stavebníctvo a výrobu.
