videní: 1.6K
Prinášame vám ďalší článok o spoločenstve, o ktorom ste možno predtým nepočuli. Stojí však za pozornosť. Hlavne pre tých, ktorí obľubujú tajomnosť či záhady. Práve o tajuplnom spoločenstve Esejcov ešte zostáva veľa ukrytého pred zrakom ľudstva. Žili v období zhruba 3. Storočí pred našim letopočtom a v prvom storočí nášho letopočtu v Kumráne na brehoch mŕtveho mora. Začíname prvou časťou článku o tomto záhadnom spoločenstve.
Esejci sami seba nazývali „deťmi svetla“, odmietali násilie, delili sa o všetko, čo mali a verili v nesmrteľnosť duše. Večerali spoločne, aby sa spojili s Bohom a uznávali celibát. Mali mnoho spoločného s dnešným kresťanstvom, ktoré v tých dobách ešte ani nejestvovalo.
Ich pôvod je však nejasný, aj keď jedna z najuznávanejších hypotéz tvrdí, že po prvýkrát sa objavili v Palestíne. Malo to byť práve v období po povstaní Makabejovcov, keď dynastia Hasmoneovcov ovládla najvyšší kňažský úrad na protest proti helenizácii palestínskych židov. Podľa tejto teórie sa skupina židov, znechutených zo situácie, zhromaždila okolo muža, ktorého volali Moreh Tzedek, Pán spravodlivosti. Skupinka sa utiahla do púšte, kde nažívali v rituálnej čistote, dodržiavali staroveké zákony a čakali na deň, keď všetci židia prijmú Pána spravodlivosti za veľkňaza. V tej chvíli by sa vrátil späť do Jeruzalema.
Naopak, niektorí odborníci túto hypotézu odmietajú a zastávajú názor, že esejci pochádzajú z Babylonu. Títo bádatelia sa domnievajú, že všetko sa začalo, keď kráľ Nabuchodonozor dal zboriť prvý jeruzalemský chrám v roku 586 pred našim letopočtom a veľkú časť židov premiestnil na územie Chaldejcov. Mnoho z nich vnímalo vyhostenie ako boží trest a na znak podriadenosti prísne dodržiavali zákon, aby sa história viac nezopakovala. Po víťazstve Judáša Makabejského a následnom návrate do vlasti sa obnovil nezávislý židovský štát a vzápätí sa ľudia vyjadrili, že enchcú helenistickú formu vlády. Pokračujeme v druhej časti článku Záhadné rukopisy Esejcov.
